Nie je to tak dávno, čo som písal, že sa musím so spotrebou vajec uskromniť. A uskromňovanie išlo až do stratena. Teda stratenia sa vajec ako takých. Skrátka som ostal bez vajec. No našťastie toto obdobie je už za mnou a pre budúcnosť už mám plán, aby sa takáto nešťastná situácia už u nás neopakovala. V každom prípade už zase, nie neskáčem cez kaluže, si na vajíčkach pochutnávam.
Kuriatka z tohoročného chovu utešene rástli, až im bola voliéra malá, tak som ukončil chov vlaňajších nosníc, aby som časť kuriatok presťahoval do vedľajšej voliéry a zlepšil tak životné pomery všetkým kuriatkám. No zásoba vajec sa aj napriek nastaveným reštrikciám postupne minula a nové sliepočky nie a nie znášať! Dvadsať šesť týždňov si Plymutky dali na čas, kým sa koncom augusta objavilo v znáškovom hniezde prvé malé vajíčko! A ešte ten deň aj druhé. A to už niekoľko dní doň sliepočky chodili, bŕľali, premiestňovali plastové podkládky a všakovaké zvuky zo seba vydávali. Kým sa ukázali prvé vajíčka od sliepočiek, prví kohútikovia už mali za sebou aj solárium z našej FVE.
Ako to už u mládok býva, prvé vajíčka sú malé. Tieto mali medzi 36 a 40 gramov, no už o pár dní sa dostali na rozmedzie 40 až 45 gramov. A podľa počtu znáša zatiaľ polovička z kŕdľa, takže vajec by malo postupne pribúdať.
Takže na raňajky si miesto obvyklých dvoch veľkých slepačích vajec zatiaľ dávam tri menšie, ale zato s chuťou po skoro mesačnom vajíčkovom pôste. A keď vajec pribudne, s veľkou radosťou si pripravím aj vaječnú praženicu!
Podobné príspevky
