Odoberať
Oplotenú časť záhrady od neoplotenej oddeľuje veľká železná brána. Bežne je zamknutá na zámok pod kľučkou, ale na zimu som ju radšej zamkol na druhý zámok. Mali sme totiž v lete jednu nemilú skúsenosť a keď teraz nebudeme chodiť do záhrady každý deň, ako v lete po práci, budeme istejšie spávať, keď bude brána bezpečne zamknutá. Ani nie tak pre ľudí, ale kvôli srnčej a jelenej zveri, ktorá sa tu premáva ako doma.
Dva zámky na bráne
Oprava záhradného vedra
Plastové veľkoobjemové záhradné vedro je skvelým pomocníkom v jesennej záhrade, keď treba postupne likvidovať pomrznuté zvyšky rastlín a stonky zeleniny po zbere úrody. Všetko treba zo záhonov vytrhať, nastrihať na menšie kúsky a nanosiť do kompostéra. No keď preceníte svoje sily, naplníte vedro o čosi viac, ako je jeho nosnosť, ľahko sa vedro poškodí. Či skôr jeho rúčky. Odtrhnú sa od vedra a máte po chlebe, teda po vedre. Stále ho môžete naplniť materiálom, len sa vám nebdie dať odniesť. Keď sa to stalo u nás, nahradil som pôvodné plastové rúčky novými. Robota na pár minút a vedro opäť slúži.
Koľko tekvíc sme mali tento rok?
Nikdy som tekvice nemal rád. Nemal som rád žiadne jedlo uvarené z tekvice. A nechápal som, prečo musíme mať doma tekvicovú polievku. Až raz priateľka doniesla domov oranžovú hokaido tekvicu a urobila z nej aj polievku aj pečené plátky. A bolo rozhodnuté. V našej záhrade budeme pestovať hokaido tekvice a to tak, že veľa. Hneď prvý rok sme im našli skvelé miesto a aj tento rok doma priateľka predpestovala sadenice z vlastných semien a na jar dala deväť drobných rastlín do pripravenej pôdy. Predtým to bolo hnojisko, na ktorom rástla najmä pŕhľava. My sme ho upravili trochou zeme, drevnej štiepky a mulčom zo sena a výsledok na seba nenechal dlho čakať.
Rýľovať na jeseň alebo nie?
Záhradkárstvo je ako náboženstvo. Každý verí niečomu inému. Ak veríte na obracanie pôdy a jej rozmŕzanie, rýľujte ďalej. Ak vám vŕta v hlave, ako iní môžu úspešne pestovať zeleninu bez zbytočnej driny a bolestí chrbta, môžete to skúsiť inak. Prečítajte si dôvody, prečo je nerýľovať lepšie. Možno vás to zaujme, možno to vyskúšate na malej časti vašej záhrady a možno s tým nebudete súhlasiť. Na tom však nezáleží. Nerýľovanie funguje a často lepšie, ako ortodoxný prístup „lebo sa to tak vždy robilo“. Permakultúra nie je žiadny moderný výmysel, ako často tvrdia médiá. Je to odkukané od prírody a tá je tu už miliardy rokov. Úspešne.
Mrkva je toho roku len priemerná
Mrkva patrí k zelenine, ktorá sa pestuje ľahko a rastie sama. Samozrejme musí mať vhodné podmienky. Vlani, prvý rok pôsobenia v našej novej záhrade, sme tiež pestovali mrkvu a vtedy narástla naozaj veľká a bolo jej veľa. Samozrejme sme vysiali mrkvu aj tento rok a tešili sa, ako si na jeseň budeme pochutnávať na šťavnatých a chutných koreňoch. Pretože nielen do polievky a surových šalátov je mrkva dobrá. No tento rok bol pre mrkvu u nás slabší, vlastne len priemerný.
Orechové lístie sa nedá kompostovať
To vám bude tvrdiť skoro každý záhradkár. A rovno dodá, že ho je potrebné pohrabať a spáliť. Lebo inak na mieste pod orechom nebude ani tráva rásť. Sčasti majú pravdu. Látky obsiahnuté v orechovom lístí spomaľujú jeho rozklad a súčasne otravujú prostredie okolo seba. Je to spôsob konkurenčného boja orecha proti iným rastlinám o živiny. Ale prečo by to mal byť problém? Veď to je skvelá správa pre záhradkárov, ktorí používajú viac hlavu, ako svaly. Nie len, že nenarobíme smrad sebe aj susedom, ale ešte si uľahčíme pestovanie v celej záhrade.
Nemôžete mulčovať trávou?
Niektorí z našich susedov v záhrade odkukali, že nastieľanie rastlín je naozaj výhodné. Keď videli, ako to funguje u nás, začali aj sami namiesto neustáleho okopávania alebo vytrhávania buriny radšej mulčovať. Zistili, že to významne šetrí čas aj námahu a rastliny netrpia v lete suchom. Najdostupnejším materiálom pre mulčovanie je vlastná tráva z vlastnej záhrady. Stačí ju nechať narásť do väčšej výšky, potom skosiť, nechať preschnúť a máte dostatok materiálu na nastieľanie v celej záhrade. No čo robiť, keď plochy trávnika nestačia zásobovať materiálom celú záhradu?
To ti nevyrastie
Uplynulý víkend som mal stretnutie so spolužiakmi zo strednej školy. Radšej ani nenapíšem po koľkých rokoch :o) Pár mojich rovesníkov býva stále v rovnakom meste, v ktorom sme drali školské lavice, takže sa občas stretávame alebo aspoň vieme o sebe. Ale veľa z nás je ďaleko, poniektorí v zahraničí, tak je takéto výročné posedenie výbornou možnosťou pospomínať na dávne roky aj si osviežiť tie nedávne a porozprávať sa, komu sa ako darí a čo robí. Prišla reč aj na naše záhrady.
Aby mačky nechodili po kvetoch
Mať mačku a psa je rozdiel. Kým pes je pripravený poslúchať svojho pána, vodcu svorky, mačka si vždy robí len to, čo chce sama. A najmä susedovie mačky dokážu v záhrade na dedine poriadne potrápiť. Nie len špinia, kde sa im to hodí, ale chodia tade, kade si sami vyberú. A neberú ohľad na to, či ste tam práve zasadili nové kvety. Keď ste práve v záhrade, môžete mačku odohnať. Ale to neznamená, že keď tam nie ste, že opäť si nepôjde svojou cestičkou cez váš záhon alebo tam príde iná mačka. Chce to radikálnejšie spôsoby.
Paprikám sa tento rok veľmi darilo
Po vlaňajšom „testovacom roku“ sme sa do pestovania zeleniny tento rok pustili naplno. Ukázalo sa, že pôda je tu výborná, slnka dostatok a ani s vodou problémy mať nebudeme. Jednak na mnohých miestach sa vyskytujú prúdy podpovrchovej vody, ktorú sme sa naučili najprv využívať a až potom prebytočnú odvádzať preč, jednak máme za domom vlastnú studňu, z ktorej dokážeme zavlažovať zeleninu aj ovocné stromy. A papriky sa nám odmenili bohatou úrodou a skvelou chuťou.
