Nie je to tak dávno, čo sa mnohí sťažovali, že dlho nepršalo. Ale už sa to zmenilo. Prvý júlový víkend počasie preplo z letných horúčav do sychravej jesene. Nepršalo veľa, za niekoľko dní spadlo ledva 25 mm zrážok, takže aspoň tráva pookriala. To ale znamená, že bolo treba po dlhej dobe zase kosiť.
Posledné kosenie pred nástupom horúčav som robil na vysoko, pretože my sa nebojíme po tráve chodiť, na rozdiel od ľudí žijúcich panským spôsobom, chrániacich trávnik ako oko v hlave. U nás je trávnik bežná a praktická vec. Vysoké steblá chránili pôdu pred vysušovaním a umožňujú nám chodiť po záhrade a medzi objektami bez toho, že by sme vychodili chodníčky, lebo tam je potom oveľa vyššia teplota povrchu a spôsobuje to ďalšie vysušovanie trávy v okolí. Musím povedať, že aj napriek dlhotrvajúcim horúčavám bez dažďa som to tento rok zvládol a trávnik nie je potrebné revitalizovať.
Keď konečne štvrtok nepršalo, len v noci trochu, a po raňajkách vyšlo slnko, aby dobilo baterku na polovičnej kapacite našej FVE, vybral som elektrickú kosačku, natiahol predlžovačky dal sa do kosenia trávy. Za tú dobu. čo som ju nekosil, aj tak podrástla, najmä vysoké steblá s kvetmi a semenami už na niektorých miesta dosť zavadzali pri chodení. A pretože predpoveď sľubovala naďalej chladnejšie dni a pokračovanie dažďov po víkende, nebál som sa znížiť výšku kosenia na 4 cm. Pobehal som okolo studne a terasy, popri voliére pre psa a smerom k sliepkam, cestou som obišiel aj všetky záhony a prešiel sa vo vinohrade.
Dva koše nasekanej trávy skončili v kurínoch, a ďalších päť bolo večer po preschnutí použitých na mulčovanie. Bol som celkom prekvapený, koľko materiálu sa v tom suchu po pár mokrých dňoch nazbieralo. A to som si nechal na štvrtok len polovicu, lebo ma ešte čakalo dokášanie miest okolo kvetov aj ovocných kríkov akumulátorovým krovinorezom.
V piatok som pokračoval po raňajkách skrášľovaním oboch našich predzáhradiek a dvora, ktoré sú celé trávnaté. Má to svoj význam v čase dažďov, voda neodteká od nás do potoka, zostáva na pozemku. Opäť som naplnil päť košov trávou a po dokončení som zamieril ku kurínom a do sadu pri nich, kde som vytvoril cestičky v tráve a nanosil čerstvú trávu aj sliepkam do voliér. Slniečko svietilo aj pomedzi oblaky celkom dosť, takže som naplno využil našu elektráreň, teda kosil zadarmo, a ešte ostalo aj na elektrický bojler a dosť sa dostalo aj baterkám, lebo nás večer čakalo pečenie koláčov na víkendové rodinné stretnutie. No a tradične som robil dokončovačky akukrovinorezom, jedna sada veľkých batérií mi na to bohate stačila, potom som ich dal elektrárni dobiť.
Tráva je na nízko, dá sa po nej chodiť, aj keď zmokne a malo by to týždeň vydržať, kedy zase bude pauza po daždi, aby som to opäť upravil a zaistil ako mulčovací materiál, tak aj krmivo a zábavu pre sliepky. U nás totiž všetko so všetkým súvisí.








