Traduje sa, že keď ľudia jedného Východného národa kopírovali Západnú stíhačku, skopírovali aj dieru v konštrukcii, ktorú tam omylom navŕtal roztržitý americký robotník. Nuž tak to dopadá, keď niekto sa snaží robiť niečo, čomu absolútne nerozumie. A nemusí ísť o žiadnu raketovú vedu, rovnakú koninu môžete spraviť aj pri obyčajnej kosačke.
Keď hovorím „kosačka“, často myslím ale „krovinorez„. To slovo mi nejak ťažko ide na jazyk. A veď kosí trávu, no nie? No a medzi používateľmi krovinorezov sú dva druhy: Povrkávači a stabiláci. Teda kosci, ktorí brnkajú do plynu snáď každú sekundu, viacmenej pri zábere vľavo na plný plyn, pri vracaní doprava, bez záberu do trávy, voľnobeh. A tí druhí, čo držia plyn a kosia v kuse v rovnakých otáčkach. Na vidieku počuť krovinorezy snáď každý deň, zakaždým z iného konca dediny a podľa zvuku motora a štýlu kosenia už aj vieme, kto to kosí.
Každá skupina má pre svoj štýl práce s motorom krovinorezu svoje vysvetlenie. Za seba musím povedať, že nie, že by som nevedel manipulovať s ukazovákom tak často, veď som sa tomu súťažne venoval roky, dokážem pridať prstom pravej ruky aj štyrikrát ze sekundu. Ale keď sa bavím so susedmi o tom, tak vždy prízvukujem, že nejde o trávu, ale o stroj. A o zotrvačné hmoty, vrátane spojky, náhonu a žacej hlavy či trojzubu. A tiež o chladenie motora olejom v palive a v neposlednom rade aj o vplyv tepla vo vnútri motora. Skrátka a dobre, ako technik to vidím inak a preto kosím so zatiahnutým prstom na „plyne“ a regulujem si rýchlosť a hĺbku záberu do trávy. A keďže mám k dispozícii celkom tri rôzne silné krovinorezy, vyberám si na prácu práve ten, aká hustá a veľká je tá tráva, čo sa chystám kosiť. Tou slabou síce ide aj tá veľká tráva, len pomaly, dlho to trvá a spotreba paliva na jeden ár je zbytočne vysoká, pri silnej mašine a nízkej riedkej tráve nevyužijem potenciál kosačky, zbytočne míňam palivo a vo výsledku je spotreba na ár tiež vysoká. Skrátka vyhýbam sa neefektívnemu využívaniu do daných podmienok nevhodného stroja. V kufri fabie tiež viete navoziť štrk, len to bude drahé, neefektívne a dlho to bude trvať a chodiť nákladnou tatrovkou pre rožky so supermarketu dá rovnako zlý výsledok.
Nedávno sa ma jeden zo susedov pýtal, prečo kosím na plné otáčky trvale. Musel som mu najprv oponovať, že ja nekosím na maximálne otáčky motora, ale na konštantné otáčky. A to je trochu rozdiel. A vysvetlil som mu môj spôsob. K nemu patrí aj výmena žacej hlavy za väčšiu a ťažšiu, používanie hrubšej struny a posunutie krytu tak, aby namiesto 42 cm priemeru kosenia som mal 50 až 54 cm. Vo výsledku to znamená väčšie zaťaženie motora, zníženie jeho otáčiek, ale súčasne presun pracovných otáčiek motora z pásma maximálneho výkonu do pásma maximálneho krútiaceho momentu a pri znížených otáčkach žacej hlavy súčasne zvýšenie obvodovej rýchlosti konca žacej struny. Rýchlosť hlavy tak menej kolíše pri zábere (má väčšiu zotrvačnosť), motor sa menej prehrieva a spotreba dvojtaktu je závislá od otáčiek motora, takže navyše aj znížená spotreba paliva. A kosím na väčšom priemere, teda keď to hustota trávy dovoľuje. Pri nastavených otáčkach regulujem záber do trávy tak, aby som tie otáčky udržal a krovinorez išiel maximálne efektívne. Pri tom všetkom netreba zabúdať, že tráva kladie strune a tým aj motoru odpor, a keby nekládla, motor sa naozaj vytočí do maximálnych otáčiek. Tu je však citlivý na odpor trávy (menší krútiaci moment, menšia zotrvačnosť celej zostavy motora a hlavy v pôvodnom nastavení), kolíše mu okamžitý výkon kosenia a žere aj tú trávu, čo kosí 😉 A reve ako tur na celú dolinu.
Pre príklad z praxe netreba chodiť ďaleko. Cez hustú vegetáciu v záhradách toho do diaľky veľa nevidím, no počuť je často aj cez päť záhrad. Ďalší zo susedov tento rok prešiel z brnkacieho štýlu na stabilný. A to je asi tak všetko. Teda žiadna iná zmena v nastavení či správaní sa, len miesto brnkania zatiahne prst a držííí… A keďže má „chudák“ len jeden krovinorez, kosí ním rovnako aj hustú aj nízku riedku trávu. A tá riedka nekladie v podstate žiadny odpor jeho silnému stroju. Takže to ručí na celú dolinu, ako som písal a aj môj pes, ktorého musím odháňať nie len od píly, ale aj struny krovinorezu, aby si neublížil, a zvyknutý je na zvuky kadejakých strojov a motorov aj streľbu, sa po pol hodine toho cirkusu začal už nervózne pozerať tým smerom, že dokedy bude ten cirkus ešte trvať…
A nadávok, čo sme si vypočuli. Samozrejme, že krovinorez na plný plyn, bez riadneho odporu nízkej trávy v tomto suchu, s položenou hlavou na zemi odskočí kedykoľvek a kdekoľvek. Len som si domýšľal, ktorý krík alebo kvet to zase schytal, lebo trafený plot som zreteľne počul. Každú chvíľu bolo dačo v „p!či“ alebo šla okolo „ľahká deva“. Nuž aj inžinier si musí dávať pri kopírovaní pozor, ak nie je schopný sám rozmýšľať. Nuž milý kosec, chu(ma)j nie je ten stroj, ale ten bibas, čo drží svoj vercajk v ruke.
Podobné príspevky
