Posledné roky leto ukázalo, že dokáže byť aj dva mesiace bez dažďa. A teda záhrada bez závlahy. A kto sa spolieha na studňu a stále plytvá vodou, musel pochopiť, že studňa nie je bezodná, keď nemá pravidelný prísun vody. A ten je bez dažďa tiež len obmedzený. Takže čím menší „prídel“ vody máme k dispozícii, tým lepšie s ňou musíme hospodáriť.
Namiesto viac-menej pravidelných dažďov, striedaných pekným počasím, mávame skôr daždivé obdobia striedané dlhým obdobím sucha. V čase, keď prší intenzívnejšie, ako bývalo zvykom, veľa vody bez úžitku odtečie, a potom nám chýba v období, kedy musíme záhradu zavlažovať. Takže takmer každý príde k záveru, že by bolo dobré dažďovú vodu v časoch prebytkov zachytávať, aby sa dala využívať v časoch, keď jej je nedostatok.
Horšie je to už s odpoveďou na otázku „Ako vodu zachytávať?“ Najbežnejšou odpoveďou sú nádrže a moderné sú podzemné, zakopané. Nuž, ak nieto nevie, tak potom robí hlúposti. Rozryť časť záhrady, pomiešať vrstvy pôdy a zmeniť vodné pomery v pôde, to príde mnohým ľuďom normálne. A ešte za to zaplatiť nekresťanské peniaze.
Ak neuvažujete o dažďovej vode ako vode do domácnosti, podzemné nádrže sú zbytočné. Ak vám ide o vodu pre zeleninu a ovocné stromy, tak tú najlepšie zadrží samotná pôda. Pravda, musíte sa o ňu starať tak, aby vodu zadržať vedela. A keď to začnete robiť dobre, neuveriteľné desiatky kubíkov vody dokáže zadržať „obyčajná“ zem pod vašimi nohami. Kľúčom k úspechu je humus.
Humus je zmes pôdnych čiastočiek, minerálov a mikroorganizmov s hubami, ktoré sú vcelku nasiakavé a dokážu absorbovať veľa vody vzhľadom k svojmu vlastnému objemu. Keď je humusu v pôde dostatok, voda z dažďov neodtečie, ale sa vsiakne do hĺbky a zostáva v pôde, pričom je postupne uvoľňovaná rastlinám. Teda prudký dážď nespôsobí ani eróziu pôdy ani lokálnu povodeň, po skončení dažďa humózna pôda nevyschne, ale je trvale vlhká a zásobuje zeleninu, trávu, kríky aj stromy.
Humus v pôde likviduje klasické obrábanie pôdy. Teda orba, kultivácia, rýľovanie a okopávanie. Prevracanie pôdy a ničenie mikroorganizmov zmenou prostredia (ide o kyslík). Ďalším negatívnym faktorom je pridávanie syntetických hnojív v snahe dohnať úrodnosť zničenú neustálym narúšaním pôdneho profilu. Toto všetko dopĺňa dlhodobo odkrytá pôda, takže ku všetkým katastrofám, ktorú človek pôde spôsobil, príde ešte vysúšanie vetrom, slnkom a v zime aj mrazom. Vo výsledku sa zvyšky vody z pôdy strácajú, čo opäť ničí humus a teda znižuje úrodnosť pôdy.
Keď prestanete pôdu obracať a narúšať v snahe zabezpečiť rastlinám kyprú pôdu, keď zaistíte pôde trvalú prikrývku, začne sa znova vytvárať vrstva úrodného humusu a zvýši sa schopnosť zadržať vodu. Z „normálnych“ asi 15 mm na m2, čo predstavuje zásobu vody 15 litrov v jednom metri štvorcovom záhrady, sa dá dostať pokojne aj na 250 mm/m2, teda na štvrť kubíka vody na jednom metri štvorcovom.
Len sa pozrite, ako vyzerá porýľovaná a okopaná záhrada po zrážkach v úhrne 50 mm za 24 hodín. Mnohí poľnohospodári „nadávajú“ že je potopa, všade stojí voda. Lebo nevsiakla do pôdy, zostala na povrchu, prípadne odtiekla do nižších polôh. No pri dobrej starostlivosti dokáže pôda vsiaknuť oveľa viac a pri stredne veľkej záhrade sa jedná o desiatky cisterien, ktorá sa vám na pozemok dostali. Záleží len na vás, či aj zostane alebo odtečie preč.
Kľúčové je začať pôdu, na ktorej pestujete zeleninu, zakrývať. Teda mulčovať. Nemusíte kupovať slamu, materiálu môžete mať celkom dosť okolo seba. Či už popadané lístie na jeseň, zmiešané s pokosenou trávou, samotné seno alebo drevná štiepka, pripravená po oreze ovocných stromov štiepkovačom. Zabránite vyschnutiu pôdy, rastu buriny, vytvoríte viac humusu a ušetríte si chrbát. Nemusíte kupovať nijaké podzemné nádrže, nechať si rozryť pôdu a poškodiť korene stromov, nepotrebujete nič špeciálne, len zmeniť nastavenie vašej mysle.
Podobné príspevky
