Kým pred Vianocami 2025 to vyzeralo, že zima bude mierna a blativá, po Vianociach sa všetko zmenilo. Prituhlo a napadlo trochu snehu. Dosť na to, aby to vyzeralo na Vianočnú idylku. No potom prituhlo ešte viac a snehu pribudlo tiež ešte viac. A s ním i starosti. O stromčeky aj fotovoltickú elektráreň.
Rovnako to vyzeralo aj v roku 2017. Pamätám si to nie len preto, že som o tom písal, lebo to bola prvá zima v našej vtedy novej záhrade a naše mladé ovocné stromy poškodili srny, ktoré k nám prenikli cez susedov mizerný plot. A ja som vtedy v januári a v mrazoch staval nový plot, aby sa to už nikdy nestalo. Aj vtedy bolo dosť snehu a aj vtedy klesali nočné teploty k mínus 20 stupňov.
Aj tento rok v januári panujú celodenné mrazy. Za tých deväť rokov sa ale veľa zmenilo. Vtedy sme sem chodievali z mesta v zime iba cez víkendy, popozerať a poprechádzať. Alebo ratovať, ako vtedy s tým plotom. Teraz tu už takmer rok bývame v prikúpenom a opravenom dome, lebo tu chovám sliepky a máme psa. Takže by som musel jazdiť každý deň, a v mraze, kvôli vode pre zvieratá, najmenej dva razy denne, ako sused, ktorý je aj sused v paneláku. Takže peniaze za naftu zmením za peniaze na drevo na kúrenie, v byte nepálim elektrinu, a tu ju mám, v zime len sčasti, z vlastnej elektrárne aj pre ten počítač, na ktorom pracujem, keď nie som vonku.
Takže sa nemusím s ničím ponáhľať, aby som z tej zimy mohol ísť rýchlo do auta a domov. Chvíľku som vonku a chvíľu sa zohrejem v dome pri piecke alebo pri počítači. A zase môžem vyjsť von. A urobiť aj zopár fotiek, ako to u nás po Troch kráľoch vyzerá.


Zasnežená je celá záhrada aj nový dvor. Keď som si lopatou odhádzal sneh pred hospodárskym domom, omietol som aj solárne panely, aby som zvýšil výrobu, keďže sa ukázalo trochu slniečko. Trvalo to do pol hodiny (aj ďalšie pole panelov), a vyrobilo elektrinu na celý deň. Samozrejme že aj druhý deň boli čisté panely schopné vyrábať.


S novým domom pribudol aj nový chodník cez predzáhradku. Je dlhý 54 metrov. V lete výhoda, že dom je ďalej od cesty a je v ňom väčší kľud. V zime tých 54 metrov treba odhádzať 😮 Našťastie tá lopata na sneh je hliníková, čo sme kúpili pred desiatimi rokmi. Áno, koncom januára vstupujeme do jedenástej sezóny na tomto pozemku.
Popoludní sme sa vybrali so psíkom skontrolovať aj sad za bránou záhrady. Najmä ihličnaté stromčeky na jeho konci. Sú síce oplotené, chránené pred zverou, ale sú ešte malé a priveľa snehu im nesvedčí.

Tak som z nich sneh striasol a uvoľnil aj spodné konáre, privalené snehom k zemi. Pri tom mi výdatne pomáhal náš psík.
Máme veľkú výhodu, že je náš pozemok dlhý a vo svahu. Máme tu kus svojej prírody a hneď za naším lesíkom pokračuje lúka a listnatý lesík ďalej, môžeme sem chodiť na prechádzky bez toho, že by sme sa museli z mesta vybrať kamsi autom. Sme na čerstvom vzduchu, v pohybe, utužujeme zdravie a udržujeme fyzickú kondíciu aj psychickú pohodu.
Teší nás aj to množstvo snehu, čo značí zásobu vlahy pre stromy a kríky, keď sa začne pomaly spúšťať. A tie tuhé mrazy, často pod -15°C v noci a pod -5°C cez deň, snáď opäť zredukujú množstvo hávede, čo gniavila naše stromy aj zeleninu. Dúfam, že slizniakov bude tento rok menej.






