Po minulé roky sa nám množstvo urodených gaštanov výrazne zvyšovalo. Čo nám samozrejme robilo radosť, lebo ich máme radi. No tento rok sa musíme uskromniť, aj napriek zvýšenému počtu rodiacich stromov. Tento rok u nás gaštany skutočne budú v pozícii pochúťky a nie potraviny.
Pretože miestne odrody gaštanov už desaťročia trpia chorobou kôry, ktoré pre novo vysadené stromy znamená koniec najneskôr v pätnástom roku života, ako prvý sme zakúpili a zasadili gaštan odrody Volou. Okrem toho, že by mal byť odolný voči chorobám, vyznačuje sa aj veľkými plodmi. Vlani boli takmer všetky bez výnimky nad 20 gramov, tento rok sú ešte o trochu väčšie a nezriedka majú hmotnosť aj cez 30 gramov. Teda najmenej tri razy viac, ako krajová chorá odroda. Problémom je, že z jari aj gaštan zamrzol a úroda je len na novy vyhnaných kvetoch prevážne vo vrchu koruny. Na šesť kilo gaštanov vlaňajšej úrody môžeme zabudnúť…
Našťastie máme v novom sade aj jeden miestny gaštan, ktorý trochu dopĺňa chýbajúce počty kusov aj váhy. Nesadili ho ani pôvodní majitelia, vyskytol sa vedľa jablone sám od seba.
Kúsok vedľa sme vysadili podobný gaštan, ktorý sa objavil v tráve, ale ešte chvíľu potrvá, kým začne rodiť. A pravdepodobne bude tak akurát veľký, keď ten pri jabloni už to bude mať za sebou. Keďže ale informáciu o ich životnosti máme, zariadili sme sa. Aj v starom sade sme vysadili jeden dovozový odrodový veľkoplodý gaštan a k nemu sme zasadili ďalší domáci, ktorý sa u nás objavil v tráve. A v tejto praxi budeme pokračovať, kým to bude možné. Dlhovekosť stromov nahradíme väčším množstvo a budeme ich „točiť“, kým nebudú súce už len ako palivo. Miesta pre nové stromy máme dosť.
Podobné príspevky
