Neviem, akými inými slovami nazvať situáciu, ktorá sa u nás „vyskytla“ koncom mája. Jednoducho sme chodili po záhrade a jedli jahody. Nazbierali sme ich domov, pozvali návštevy, všetci si dali, ochutnali z rôznych odrôd jahôd na rôznych miestach v záhrade a stále ich bolo veľa. Stačili dva krátke dáždiky v polovičke mesiaca a následné teplé dní jahody napĺňali svoje tvary a červeneli ostošesť. Dalo by sa povedať, že sa stali naším hlavným jedlom dňa.
Na rozdiel od „bežných záhradkárov“ my nemáme centrálne jahodovisko, ktoré je dôkladne okopávané alebo dokonca leží na čiernej textílii. Takéto ucelené plochy, monokultúry, sú veľmi oceňované a najmä vyhľadávané škodcami. Jahody máme posadené na mnohých menších plochách deväťárovej dolnej časti záhrady.
Najviac ich je vo vinici. V troch deväťmetrových radoch tvoria spodné poschodie porastu, spolu s mulčom chránia korene viniča pred vysušovaním a prehrievaním. Ďalším miestom výskytu jahôd v našej záhrade sú U-záhony, kde rastú v blízkosti cesnaku, cibule alebo ruží či iných aj jedlých rastlín.
No a potom sú tiež pod stromami. Na okraji vlahu zachytávajúcich D-éčiek spevňujú val a dostávajú od stromov pohyblivý tieň. A keby ste pri prechádzke záhradou chceli opustiť jej oplotenú časť, tak aj pri plote nájdete nejaké jahody. Či pri návrate z prechádzky 😉
Skrátka veľkoplodé aj stálerodiace mesačné jahody nájdete u nás všade. Či už sme sa vybrali poliať v horúcom lete novozasadené stromčeky v hornej časti, alebo som polieval čerstvé prúty vŕbového plota, všade sme chodili pomedzi jahody. Ktoré dozrievali každým dňom stále vo väčšom počte. A tak sme ich stále jedli. Jahody sú dokonca aj okolo novej lavičky.
Viete aké to je obžrať sa jahodami? My už áno.
Podobné príspevky
