Rána sú tu ťažké, keby som mal parafrázovať starý sovietsky film. Ale ja to tu mám rád a rád si privstanem, aby som pred tým, než začne páľava, popolieval papriky a paradajky. Lebo potom keď je už slnko vyššie, sa v chládku na terase naraňajkujem a neskôr robím len také roboty, čo sa dajú robiť dakde v tieni alebo v dome, kde je príjemne.
Sú aj také dni, kedy si môžem prispať a nemusím vstávať so slnkom, hoci kvôli kopcu vychádza o hodinu neskôr, než na rovine. To je vtedy, keď v noci pršalo alebo prší dopoludnia. To znamená, že nemusím behať s kupou od nádrže k záhonom a späť, takže ušetrím tak dve hodiny. No za také dva či tri od dažďa si to „odskáčem“. Lebo tráva, ktorá miestami trpela tým teplom, sa preberie a začne opäť bujne rásť. A to znamená naštartovať krovinorez alebo pripojiť na elektráreň elektrickú kosačku a pustiť sa do práce. Opäť radšej skôr, lebo to už zväčša zase pripeká, tak kým sa to dá vydržať. Sú dni, kedy zavčasu ráno polievam a po raňajkách ešte kosím, kým sa na poludnie schovám do chládku.
Niekedy fakt poprší slušne a pôda vodu popije, takže na polievanie mi ostane fakt len paprika na vyvýšených záhonoch. To je potom rýchlo hotové a vstávať naozaj netreba na svitaní. No ale aj tak mám takmer celé doobedie čo robiť, a popoludní ma čaká zase niečo iné.
Podobné príspevky
