Na jar sa teší každý záhradkár. Vzduch aj zem sa zohrievajú a už sa tešia na nové semená a sadenice zeleniny. No niekedy mám pocit, že v niektorých záhradách sa oveľa viac tešia na to, až príde jeseň, koniec sezóny a budú môcť zeleninové záhony likvidovať a mať už konečne pokoj. Zrejme záleží od toho, čo je cieľom práce v záhrade.
Veľa ľudí považuje prácu v záhrade za spôsob zaobstarania si potravín iným spôsobom, ako nákupom v obchodoch. Časť z nich považuje pestovanie zeleniny za lacnejší spôsob zaobstarania si potravín a časť zase uvažuje o tom, že ich zelenina bude zdravšia, ako tá z obchodu. Časť záhradkárov veľa zeleniny zje rovno takú, ako v záhrade vyrástla, teda surovú, prípadne spracovanú v kuchyni. A sú záhradkári, ktorí si v sezóne nedoprajú, ale všetko konzervujú na zimu a budúcu jar. Každý má na to svoje dôvody a svoje vysvetlenie.
Zrejme to súvisí aj s úrovňou všeobecných znalostí a so znalosťami pôsobenia potravín na naše telá. No stále sú medzi nami ľudia, ktorí zodpovednými za svoje zdravie považujú svojich lekárov a lekárnikov. A tak čerstvá surová zelenina pre nich nemá nijaký iný význam, ako chuťový. Ako inak si vysvetliť, že niekto koncom augusta zlikviduje porast uhoriek nakladačiek, hoci stále rodia, len s poznámkou „Nikto už to nechce, už sa najedli“. V skutočnosti o tri týždne skôr, ako zvyčajne, ale aj tak skoro.
Príde mi to predčasné, keď uhorky stále kvitnú a stále rodia chutné plody, s ktorými netreba robiť nič, len ich odtrhnúť a zjesť. Pravda, keby neboli v záhone za malým slepačím dvorom plným trusu. Keby boli záhony dobre zamulčované trávou alebo slamou, aby nemuseli byť každý deň polievané. Keby tá kupa na polievanie nebola stará plechová a ťažká, ale nová plastová a ľahká.
U nás sa nehráme na „Keby“, u nás si všetko robíme tak, aby nám to život uľahčovalo a zlepšovalo. Zeleninu pestujeme až do mrazu, vlastne si rastie sama, kedy sa už naozaj nedá jesť a ide do kompostu. A čo najviac jej zjeme čerstvú a surovú, hoci aj my časť z nej rôznymi spôsobmi konzervujeme na zimu. Len nám príde divné odoprieť si spotrebu čerstvej, v sezóne, a uprednostniť konzervovanie na „horšie časy“, kedy je drahšia o onú energiu aj prácu a horšia, o teplom zničené niektoré vitamíny a s pridaním octu či cukru. To nášmu zdraviu veľa nepridá. Pravda, stačí sa opýtať, kto z nás je chorý 😉
Podobné príspevky
