To sa nás pýtajú ľudia, keď na otázku, čo robíme, odpovedáme, že varíme slivkový lekvár. Lebo už sme varili štyrikrát. A to nebol posledný. A hoci jeho príprava nie je úplne nenáročná na čas, trvá jeho príprava u nás podstatne kratšie, ako býva zvykom. Pretože my slivkový lekvár nevaríme, ale pečieme. A z čoho?
Samozrejme, že zo sliviek, ktoré rastú u nás v záhrade. V centrálnej záhrade ich veľa nemáme a na lúke nad ňou sú všetko malé stromčeky, takže to je tak na ochutnanie alebo najedenie sa pri prechádzke so psíkom. Zato v starom sade je tých stromov požehnane. A ako už býva pri starých odrodách zvykom, plno ovocia býva len každý druhý rok. Takže keď ovocie je, treba ho spracovať, aby bolo dosť na dve zimy a dve jari.
Vedľa seba máme dve rovnaké slivky a takto to pod nimi vyzeralo na prelome júla a augusta, keď sme jeden deň zbierania vynechali. Dve plné vedrá toho boli! Toto je zber na piatu várku slivkového lekváru. K tomu je dole jeden strom s veľkými plodmi, kde bolo tentoraz vyše pol vedra, ale už z posledných tejto sezóny.
Ďalší strom guľatých sliviek, z ktorých nechce ísť kôstka von, je tiež obsypaný, ale z toho sa vždy len najeme, lebo momentálne nemáme ako spracovať toto ovocie. A ďalšie slivky podobných vlastností sú vedľa tých „lekvárových“.
Už nám v sade rastú ďalšie mladé stromčeky, ktoré ešte len začínajú rodiť zopár plodov. Budú náhradou za tie staré, dve sme museli už úplne odstrániť, na niektorých sa občas zlomí konár a minimálne dve staré slivky majú kmeň v zlom stave, takže o pár rokov už ani tie nebudú.
Takže toho roku bolo ovocia habadej a nové stromčeky už vstupujú do rodivosti. Takže na lekvár aj na slivkový koláč ich budeme mať dosť. A taký dobrý hustý lekvár je dobrý do buchiet a ten redší zase na chlieb s maslom ako rýchle jedlo. Slivky, také „obyčajné“ ovocie, sú po spracovaní skvelou potravinou a zdrojom minerálov aj vlákniny, stačí sa po surovinu zohnúť v záhrade. Z celého spracovania je najdrahšia energia, ale tú si tiež produkujeme sami, takže nás náš lekvár vlastne stojí len náš čas. A aj toho máme dosť a onedlho budeme mať ešte viac.
Podobné príspevky
