V našej záhrade sa snažíme používať také metódy a postupy, ktoré nám umožnia dosahovať bohaté výnosy ovocia aj zeleniny bez potreby prihnojovania umelými hnojivami, bez nadmernej závlahy a bez zbytočného invazívneho zasahovania do pôdy, ktorú považujeme za živý organizmus. Takže ju môžeme smelo považovať za permakultúrnu a prírodnú záhradu. Nedávno sme odskúšali nové prvky, plne rešpektujúce naše princípy prevádzkovania záhrady. Po úspešnom overení minulý rok na jar pribudol ďalší záhon Rozuma.




U nás sa v záhrade neorie, nerotavátoruje, nerýľuje a neokopáva a stále je to pre susedov prekvapujúce. Prvý rok by som chápal, že si to nevedia predstaviť, teraz však mi to hlava neberie, že ani po toľkých rokoch, čo to vidia v praxi, nad tým krútia hlavou a pýtajú sa, či nám zelenina takto vyrastie. Nevadí, kto nejde s nami, nech nás nezdržiava.

Takže k vyvýšeným záhonom s poriadne hlbokým základom a dvom mulčovaným záhonom tvaru „U“ pribudol záhon Rozuma prerobením jedného úzkeho normálneho mulčovaného. Páči sa mi na ňom nie len to, že sa takýto záhon tiež nerýľuje a neokopáva, ale že na rozdiel od vyvýšeného záhona sa v ňom nespotrebováva organický materiál tak, že by sa to muselo po desiatich rokoch kompletne znova založiť. Stačí len vďaka invencii tvorcu stále organiku doplňovať.

Keď sme po kúpe ďalšieho pozemku a jeho uprataní rozvažovali, ako jeho jednotlivé časti využiť, miesto pri južnom plote sa priam ponúkalo na vytvorenie ďalšieho záhona Rozuma. Medzi pletivom a chodníkom z betónových kociek bolo miesto na šírku jedného záhona tak akurát, vrátane toho, že pri očakávanej rekonštrukcii strechy nebude robotníkom zavadzať.

Základom záhona Rozuma je výživový žľab, hlboký cca 30 cm, široký cca 60 cm so šikmými bočnými stenami a dvomi zvýšenými pestovateľskými hriadkami. Do stredu sa ukladá „odpadný“ organický materiál, ako sú konáre, vetvy, stonky, seno, burina, do hriadok sa sadí a seje pestovaná plodina. Do takýchto hriadok môžete vysiať/vysadiť plodiny v troch radoch, hustejšie ako to býva v bežných záhonoch. Najmä ak do nich dávate zeleninu, ktorá dozrieva postupne. Prvá úroda, ktorú zo záhona zoberiete, uvoľní miesto ďalším plodinám, ktoré zostávajú na neskôr.

Súvisiace:  Pozor na mulč

Pre istotu sme na dno výživového žľabu položili plastovú sieť proti krtom.

Tak ako je v permakultúre, teda trvale udržateľnom spôsobe pestovania, obvyklé, záhony je treba zamulčovať. My používame niekedy slamu, niekedy seno a niekedy na jemno nasekanú suchú trávu z kosačky. O tom, čo robí mulč, je písané v iných článkoch.

Všetky živiny získava zelenina zo stredu záhona, zo žľabu, kde sa trvale rozkladá vložený organický odpad vrátane buriny, ktorá „omylom“ vyrástla na záhone Rozuma. Táto výživa pre rastliny je tak koncentrovaná, že zelenina z krajných hriadok stáča korene smerom k žľabu. Preto aj zavlažovanie sa vyplatí robiť práve cez tento žľab.

Cibuľa už je pozberaná, medzi cviklou sa objavili divé paradajky, ktoré tu museli rásť v minulosti, lebo my sme ich nevysievali.

Záhon Rozuma umožní na rovnakej ploche, ako bežný záhon, vypestovať viac úrody s menšími nákladmi a námahou, s menšou spotrebou vody, bez rýľovania a okopávania, bez hnojenia NPK. Dokonca aj na menej kvalitnej pôde, lebo mulčovaním si vytvoríte kvalitný pestovateľský substrát a v žľabe pripravíte rastlinám kvalitné živiny.

Takže my už hľadáme ďalšie miesto, kde by sme zbudovali tretí záhon Rozuma. Pestovanie na ňom je pohodlnejšie a efektívnejšie.



Podobné príspevky

Rotačné postrekovače by nemali chýbať vo vašej...
Túžite po krásnom trávniku na vašej záhrade? V tom prípade...
Čítať ďalej
Plot zdobia kvety
Plot je takmer vždy vnímaný ako technické zariadenie, ktoré...
Čítať ďalej
kosenie
Netradičná kosačka
Súčasťou každej záhrady je aj trávnik. U niekoho väčší,...
Čítať ďalej
Ochladilo sa
Ba priam by sa žiadalo povedať, že udrela zima. Veď...
Čítať ďalej
Modely rakiet do záhrady nepatria
Každý, kto má záhradu, ju nemá len na nekonečnú...
Čítať ďalej
Na Luciu posledné papriky
Až do polovice decembra nám vydržali naše vlastné papriky....
Čítať ďalej