Mäta pieporná je často pestovaná v našich záhradkách ako liečivá bylinka, aj keď je veľmi invazívna a správa sa ako burina. Ak jej vytvoríte dobré podmienky, teda priepustnú vápenatú pôdu bohatú na živiny a humus na teplom a vlhkom stanovišti, rozrastie sa vám po celej záhrade. Preto ju niektorí záhradkári odporúčajú pestovať v nádobách, aby ju mali ako-tak pod kontrolou.
Podzemnú časť tvoria biele odzemky, z ktorých vyrastá hranatá stonka s jemnými chĺpkami, zafarbená do tmavozelena až fialova. Táto trvalka dorastá do výšky 30 až 100 cm. Kopijovité listy s nepravidelným zúbkovaním sú na vrchu tmavozelené s nevýrazným žilkovaním, ktoré je silno viditeľné na svetlejšej spodne strane listov.
Ako dopestovať mätu
Mäta kvitne od júna do septembra, klasy majú svetlofialovú farbu. Semená ale neklíčia, nie sú vhodné pre rozmnožovanie rastliny.
Autor: Sten Porse
Preto ju rozmnožujeme pomocou plazivých podzemkov, delením trsov alebo z odrezkov jarných výhonkov vypestujeme priesady. Podzemky je vhodné vysádzať na jeseň alebo skoro na jar a do hĺbky asi 10 cm. Odrezky zrežeme pd druhým párov listov a zasadíme v parenisku. Mladé rastliny potrebujú pravidelnú zálievku.
Choroby mäty
Mätu napádajú najmä larvy a chrobáky pásavky mätovej a tiež vošky. Z hubovitých ochorení je mäta náchylná na hrdzu mätovú, ktorú spôsobuje huba Puccinia menthae. Šíri sa hlavne v chladnejších a daždivých rokoch. Napadnutý porast treba skosiť a použiť postrek proti hubám. Ďalšou hubovou chorobou je septorióza mäty, z viróz bledá škvrnitosť mäty. Napadnuté rastliny treba z porastu odstrániť a spáliť.
Liečivé účinky mäty
Najznámejším použitím mäty je mätový čaj a mojito, osviežujúci nápoj z bieleho rumu. Na oba potrebujeme čerstvé listy mäty. Môžeme ich zbierať prakticky kedykoľvek ich potrebujeme. Na sušenie zbierame vetvičky s listami najlepšie tesne pred splnom. Z vetvičiek vyrobíme zväzok, ktorý stiahneme šnúrkou a zavesíme na teplé a suché miesto. Dobre vysušená mäta nám poslúži v zimných mesiacoch. Do čaju stačí dať tri-štyri lístky mäty.
Mäta zvyšuje telesnú kondíciu, chuť do jedla a posilňuje celú nervovú sústavu. Aktivizuje pečeň a pankreas, utišuje bolesti žlčníka a žalúdka. Podporuje tvorbu tráviacich štiav a žlče a uvoľňuje svalstvo čriev. Pomáha pri hnačke a uvoľňuje kŕče v hrubom čreve. Zastavuje zvracanie, uvoľňuje kŕče žalúdka, lieči koliky a choroby čriev. Zmierňuje plynatosť a nadúvanie.
Mätová silica zmierňuje bolesti hlavy a migrénu. Používa sa na prípravu protireumatických prípravkov. Využíva sa tiež na inhalácie proti nádche, zápalom hltana a priedušiek.
V kuchyni sa mäta používa pri príprave jahňacieho a baranieho mäsa, do omáčok, zemiakov a zeleninových šalátov. Najlepšie je ju kombinovať so šalviou a saturejkou alebo estragónom. Použiť môžete čerstvú alebo sušenú. Čerstvé výhonky a listy môžete v malom množstve používať do zeleninových polievok, marinád na mäso, na ryby a k syrovým pokrmom.
Autor: Simon Eugster —Simon 13:37, 2 July 2006 (UTC)
Podobné príspevky
Nikča
Zdravím kúpila som si už celkom pekne rozkvitnutú mätu v kvetináči z obchodu len neviem ako často a akým množstvom vody ju mám zalievať aby ďalej pekne rástla. Prosím poraďte mi 🙂
admin
Dobrý deň. Rozkvitnutú? Nejak zavčasu 😉 Asi ste chceli napísať rozrastenú.
Mäta má rada slnko, ale nie veľa vody. Takže ju veľmi neprepolievajte.
xfce
UŽ teraz je vonku rozrastená?My ju mame na balkóne v kvetináči a na jeseň bola krásna ale na jar len jeden výhonok malinký .neviem ci to nezmrzlo aj keď bola biedna zima
admin
Vonku v záhrade má nová mäta si 4 až 5 cm stonky, staršie rastlinky asi 10 cm. Nadzemná časť v zime samozrejme zamrzne, ale na jar vyrastú nové výhonky zo zeme.
Monika
dobrym den prajem, mozem sa spytat ci kvety su skodlive na caj, lebo doma zbierame aj listy aj kvety…vie mi niekto odpovedat? dakujem