Jeseň je v znamení zadymených údolí nášho vidieka. Keď prichádzame v tento čas popoludní do záhrady, minimálne z jednej záhrady stúpa biely oblak. Už z cesty sledujeme, v ktorej časti dediny a ktorým smerom fúka vietor. Či si údenie užijeme my alebo to schytajú niektorí iní susedia. A márne si lámeme hlavu, či ten smrad aj tá škoda, ktorú si „paliči“ spôsobujú, im nevadí. Veď im to musí smrdieť aj vo vnútri v dome. Páliť bankovky by im iste nenapadlo, ale pálenie lístia je vlastne to isté, iba hlupák to nevidí.
V pravidelnom ročnom cykle sa na jeseň najprv sfarbia listy na stromoch do červených a hnedých odtieňov, aby po ústupe miazgy z vetví do koreňov opadali na zem. Stromy sa tak bránia pred stratou vody vyparovaním a súčasne si nastieľajú korene, aby si ich chránili pred mrazom, aby udržali vodu a aby si prihnojili pôdu živinami, ktoré korene z hĺbky vytiahli cez listy na povrch. Dobre vymyslený spôsob prežitia, ktorý môžeme vidieť vždy, keď ideme do lesa. Tam nikto neorie, nerýľuje, neokopáva a nezhrabuje lístie. Asi preto tam všetko rastie tak dobre.
Úplne iný pohľad sa naskytne v záhradách. Tam ľudia na jeseň intenzívne zhrabujú lístie na kopy, aby ich potom jednoducho zapálili. Na otázku „Prečo?“ zväčša odpovedajú „lebo sa to vždy na jeseň robí“ a tí inteligentnejší dodajú „lebo chcem mať peknú záhradu“. Nuž, ľudia ak si môžu vybrať, si väčšinou vždy vyberú nejakú blbosť… Celkom iste majú po dyme a smrade peknú trávu pod stromami, ktorú na jar pohnoja dovezeným kravským hnojom prípadne sáčkovaným NPK. A zamrznuté ovocné stromy vykopú a vysadia nové. Vskutku lacné a pohodlné gazdovanie.
Osobitný zreteľ si zaslúžia listy z orecha, nepriateľ záhradkára. Pod orechom nič nerastie, lebo listy uvoľňujú kyseliny, ktoré bránia rastu konkurenčných rastlín. Preto sa orechové lístie nedá ani kompostovať. Takéto a podobné bludy vám bude nejeden záhradkár sypať z rukáva, ale za celý život si to ani raz neoveril.
My áno. Medzi záhony, kde nechceme aby rástla tráva, sme nanosili vlani vrstvu orechového lístia. Skutočne rástla o niečo pomalšie, takže tento rok sme nanosili vrstvu podstatne hrubšiu. Možno bude stačiť už iba raz či dva razy kosiť. Lenže takúto vrstvu pod stromami nikto nemá…
Ani my. Preto sme poprosili susedku, aby nám zopár nádob na lístie darovala. Ona sa nemusela trápiť s pálením, my sme nemuseli čuchať ten smrad a ešte sme si pomohli vo svojej záhrade 😉 Po vyčistení záhonov od zvyškov zeleniny sme vrstvu orechového lístia doplnili.
Rovnakú vrstvu sme na druhom konci záhrady v šírke asi 20 cm nanosili k pletivovému plotu. Nebude nám burina vrastať do pletiva a nebudeme ho musieť od nej čistiť. Lístie z iných ovocných drevín som pokosil motorovou kosačkou a spolu s trávou sme nimi namulčovali stromy. Ich korene budú chránené pred mrazom, vrstva lístia s trávou udrží stromom vlahu, takže ich nemusíme v zime polievať. Časom sa nástieľka rozloží, takže ani hnojiť nemusíme.
Aj my máme radi upratanú záhradu. To ale neznamená že musíme zlikvidovať všetko, čo sa nedá zjesť. Recyklácia prírodných materiálov v rámci gazdovstva výrazne šetrí námahu aj peniaze.
Podobné príspevky
