Až do polovice decembra nám vydržali naše vlastné papriky. Samozrejme, že sme ich obrali už skôr. V podstate prvý krát pred prvými mrazmi, ale polovica ich prečkala na kríkoch a rástla ďalšie obdobie odmäku. Keď už ale prišli skutočné mrazy v novembri, všetky papriky išli do debničiek. A vydržali až doteraz, samozrejme len tie, ktoré sme medzitým nezjedli 😉
Papriky pestujeme prevážne na vyvýšenom záhone, takže pol metra nad zemou bez problémov prežijú aj malý prízemný mrazík. Ale zima im nesvedčí, je to predsa len letná zelenina. Takže na jeseň už ani veľmi nerastie. Sú ľudia, ktorí začiatkom septembra všetku papriku oberú. A spracujú. Do čalamád, do leča, do nálevov. Keď ale chcete jesť papriku nespracovanú, čerstvú, plnú vitamínov, najlepšie je ju skladovať priamo na kríkoch. Tak to robíme aj my. Až do mrazu.
Po obratí ju uložíme do plastových bedničiek a uskladníme v kamennom dome. Jeho mikroklíma nám umožňuje skladovať väčšinu úrody. A domov si z úrody berieme postupne malé množstvá na dva či tri dni, aby sme zeleninu stihli skonzumovať a nepodľahla skaze. Takto to bolo aj s paprikou. Posledné dve sme zjedli na Luciu.
Samozrejme, že po celý čas, čo máme svoju vlastnú zeleninu, ju nemusíme kupovať v obchodných reťazcoch. A vlastne ju nekupujeme ani po tom, čo nám dôjdu naše vlastné zásoby. V sezóne a krátko po nej sa najeme naozaj do sýtosti. Vlastne by sme také kvantá zeleniny nikdy nekúpili, ale keď sama vyrastie, tak prečo ju nezjesť? Alebo z paprík a paradajok neurobiť vlastné lečo? V zime stačí kedykoľvek otvoriť sedem decový pohár, v hrnci na sporáku dohodiť zopár vajec z vlastného chovu sliepok a večera je raz dva.
Podobné príspevky
