Svojim známym občas hovorím, že na dedine je jedno, koľko je hodín, dôležité je, koľko je od východu slnka a koľko je do západu slnka. Aby sa stihla včas urobiť všetka robota, najmä okolo zvierat a večer aby človek dokončil čo treba a nemusel dokončovať sadenie stromu s lampášom v ruke 😉 Áno, aj to sa nám už stalo 😀
A čo sa týka raňajok, nech robím čo robím, nech vstávam v lete o piatej alebo na jeseň o pol siedmej, k jedlu sa ráno nedostávam pred deviatou a často je aj pred desiatou hodinou ráno 😮 V lete je to po polievaní zeleniny a nachovaní sliepok, ale aj keď už zeleninu nie je potrebné zavlažovať. Či už občas dačo pokosím alebo iné v záhrade urobím, k stolu s jedlom si sadám na „mestského“ človeka nezvykle neskoro. Myslel som si, že s prichádzajúcou jeseňou sa to zmení. Vstávam na svitaní (v aktuálnom čase), ale je všade tak vlhko, že ani v gumákoch sa mi nechce po pozemku chodiť a vlastne okrem sliepok ani nemám kvôli čomu, iba čo si čerstvú zeleninu na raňajky naoberám. No ale už som tak zvyknutý, ako boli aj naši dedovia gazdovia, že hneď ráno nejem, že mi „neberie“ ani teraz.
A tak si zájdem do svojej Garden Office, pustím počítač a takú poldruha hodinku, dve čosi porobím. Tým suplujem ten čas chodenia po záhrade s krhlou 😉 A potom podľa počasia, si zoberiem čisté riady z kuchyne a potraviny z chladničky na terasu, alebo si donesiem zeleninu do kuchyne, a pripravím si raňajky.
Súčasťou raňajok je aj bylinkový čaj, nejaké tri bylinky si vždy natrhám v záhrade, to len v zime si varíme z našich nasušených. A keďže mám rád kávu, tak si po raňajkách dám aj jednu zalievanú do porcelánovej šálky, tým som známy 😉 Keďže za mnou už hneď ráno vidno kus roboty, nemám problém si ju v kľude vychutnať. Teraz na jeseň aspoň trocha tráva oschne, kým sa zase pustím do dačoho užitočného u nás na gazdovstve. Lebo ešte stále nie je všetko vybudované, ešte stále máme toho dosť, čo by sme chceli opraviť alebo postaviť nové.
Tento gazdovský spôsob života si môžem dovoliť len vďaka tomu, že som tu od jari takmer bez prestávky a všetky sily delím medzi prácu cez internet a prácu svojimi rukami. A vďaka podpore mojej priateľky, ktorá sem chodí vždy po práci popoludní a trávime tu víkendy. Myslím si, že je z hľadiska budúcnosti výhodnejšie investovať čas a nezarobené peniaze do budovania svojho zázemia, ako pracovať pre cudzích za zdanenú mzdu, a očakávať nejaký slušný dôchodok. Keď už vytváram hodnoty, vytváram ich pre seba, nie pre cudzích. Mne budú slúžiť. Nám. Či už sa jedná o hospodárske stavby, ktoré nám uľahčia spracovanie a uskladnenie vlastnej produkcie, či už sa jedná o ploty, ktoré nám ju ochránia, či už sa jedná o množstvo stromov a kríkov, ktoré potom samé budú, s minimom potrebnej starostlivosti a s minimom vynaloženie fyzických síl, produkovať plody-potraviny. Nemusíme zarábať na kupovanie potravín do zásoby, keby dačo, lebo sme si ich pripravili sami, na vlastnej energii, z vlastnej úrody.
A raňajky posunuté z pohľadu bežného občana na neskorú hodinu sú súčasťou tohto procesu, ktorý navyše mi umožňuje si vychutnávať ticho a pokoj na dedine, ktoré nerušia žiadne hodinky.
Podobné príspevky
