Pracujú tak dve záhradkárky – dôchodkyne vo svojich záhradách na jeseň a sem tam cez plot prehodia zopár viet. A tak sa obe dozvedia čo-to zaujímavé jedna od druhej a padnú, aby reč nestála, všelijaké otázky. A na ne aj všelijaké odpovede. Ale tušíte, aká choroba najviac gniavi záhradkárky?
Tušíte správne, že reč bola aj o boľavých chrbtoch a ktorá rodina čo používa. A tak už dnes viete, že jedna rodina je voltarénová a druhá dolgitová. Raz darmo, práca v záhrade je náročná, ale urobiť sa musí, tak ako každý rok, tak aj tento.
„A čo robíš s tým lístím, čo teraz hrabeš?“ pýta sa voltarénová dôchodkyňa dolgitovej, stojac pod svojím orechom, pozorujúc susedku pod ich orechom.
„Dávam to sem k plotu, potom tam nerastie tráva“ odpovedá dolgitová tak isto, ako odpovedala vlani aj predvlani.
„My to vyvážame, čo by sme s tým robili?“ odvetí voltarénová a ďalej sa venuje svojej jesennej robote, zanechajúc dolgitovú zhrabúvať lístie z orechov, podľa nej zbytočnú to robotu.
Vedeli ste, že najrozšírenejšia choroba záhradkárov nie je bolesť krížov, ale hluchota? Pani voltarénová už niekoľko rokov počúva, že keď sa dá orechové lístie, čo na jeseň popadá zo stromov, k plotom, tak potom tam pri plote nerastie tráva a teda netreba popri plotoch toľko kosiť. Ušetrí to čas, benzín do krovinorezu, lanko ale aj tie ploty, nebo nie sú švihané tým roztočeným lankom. Pred rokmi sa to pani dolgitová dozvedela od inej susedky, tiež to vyskúšala a už to inak nerobí. Pohrabe lístie zo stromov rovno k plotu, nemusí z neho robiť kopy, nemusí ho páliť, nemusí ho nikam nosiť ani voziť.
Orechové lístie sa pri plote pomaly rozloží, na jar z neho nič nezostane a inhibítory rastu, uvolnené z neho, výrazne obmedzia rast trávy a buriny pri plote, takže netreba z pletiva nič odstraňovať. Jednoduché a účinné riešenie, ktoré nič nestojí, navyše ušetrí časť námahy a aj peňazí.
Ale len tým, ktorí netrpia najrozšírenejšou chorobou záhradkárov: hluchotou. Alebo že by to bolo niečo iné, ako hluchota?
Podobné príspevky
