Pred ôsmimi rokmi sme kúpili záhradu, kde sme si mohli robiť, čo sme chceli. Spílili sme tri suché stromy a odstránili dva vnútorné hrdzavé ploty a ostala nám tu jedna jabloň a jeden orech, na poly so susedom. A na doslova zelenej lúke, dovtedy spásanej ovcami, sme plánovali svoju záhradu. Kde budú ovocné stromy, kde kríky a kde bude chodník. No príroda si aj tak robí, čo sama chce. A my jej chceme týmto článkom poďakovať.
Jeden z chodníkov je medzi ovocnými kríkmi pri plote a ovocnými stromami v strede záhrady. Len taký úzky, v tráve, aby prešiel jeden človek s vedrom, prípadne s fúrikom. A z jednej spílenej suchej hrušky nám tu stále vyrastali výmladky z koreňov, a furt len medzi kríkmi alebo v chodníku. Vystrihávali sme ich a kosil som zakaždým, keď som tade šiel. Ale hruška bola tvrdohlavá a vytrvalá.
Až raz jeden z tých výmladkov sa objavil dosť ďaleko od chodníka a na mieste, kde sme zatiaľ žiadny strom nemali zasadený. Tak sme mu dali kolík, uviazali ho a začali sa mu venovať, aby z neho vyrástol pekný stromček. Za tú starostlivosť sa nám stará hruška odvďačila dva razy.
Prvýkrát tak, že okamžite prestali v tráve kade-tade vyrastať ďalšie výmladky. Už nebolo čo vystrihávať a kosiť.
A druhýkrát tento rok. Kým vlani bolo na stromčeku zopár nesmelých mladých plodov nie zlej chuti, tento rok bol strom obsypaný guľatými plodmi ako jablká a vynikajúcej chuti!
A minulý rok sme do jej koruny na štyroch miestach zaštepili starú odrodu hrušky zo starého sadu, kde máme tiež chutné hrušky, len stromy sú už staré. Tak pre istotu a´pre zachovanie odrody. Tieto nové halúzky síce tento rok už kvitli, ale plody zatiaľ neboli. Nevadí, nech sa mocne prichytia k stromu, na dobré ovocie si radi počkáme.
A tak naša nová dvojhruška, ktorá sa sama do našej záhrady pýtala, nám robí veľkú radosť a tú máme najmä preto, že sme jej umožnili u nás rásť a ona nám dáva skvelé ovocie.
Podobné príspevky
