Keď sme vlani začali s pečením rôznych lekvárov, zistili sme, že nemáme dosť malých zaváraninových pohárikov, lebo tie najmenšie priateľka používa aj na zatváraniny z bobuľového ovocia. Tak niekoľkokrát navštívila spriatelený obchod, aby si doplnila zásoby. A tento rok pokračujeme s lekvármi a sme tam, kde vlani. Zase nám chýbajú poháriky.
Máme odskúšané, že zatváraniny z egrešov, malín, muchovníkov alebo černíc vydržia aj viac, ako jeden rok. A tak keď je úroda, priateľka zatvára ostošesť a konzumuje k raňajkám ešte tie staré, veď im nič nie je a nové zase dlhšie vydržia. Lebo úrodu treba zakonzervovať, keď je, lebo môže prísť chudobný rok a do pohárikov nebude čo dať.
Rovnako tak dlho vydrží aj lekvár, ak je poctivo pripravený z čerstvého ovocia a nakoniec aj sterilizovaný. Z vlaňajšieho slivkového nám ostalo ešte pár malých pohárov, nechali sme ich „pre istotu“, ale ostatné malé poháre už sme stihli naplniť hruškovým pyré aj novým slivkovým lekvárom. A množstvo pohárov sme aj dostali do ľudí, čo ich už nepotrebujú alebo im zostali po rodičoch. Ale keď treba, tak treba, zase si kúpime nové zaváraninové poháre.
V rezerve máme aj sedemdecové zaváraninové poháre s viečkami na zatláčanie. Aj nejaké na zatváracie viečka. A z detstva si pamätám, ako sme poháre s lekvárom uzatvárali tenkým celofánom a gumičkou 😉 Takže v najhoršom si vždy nejak poradíme, ale slivky ani iné ovocie na tráve pod stromom ležať nenecháme. A keď príde na to, že budeme piecť buchty (celozrnné ražné) s lekvárom alebo iné dobroty, lekvár z veľkého pohára príde vhod a v chladničke potom týždeň vydrží do ďalšieho pečenia 🙂
Podobné príspevky
