Ba priam by sa žiadalo povedať, že udrela zima. Veď ešte pred dvomi dňami bolo popoludní v tieni 36 °C a dnes sa teplomer ledva dostal cez dvadsať stupňov, aj to len poobede. Tomuto výraznému ochladeniu predchádzal silný vietor a hustý dážď, chvíľami sprevádzaný ľadovcom. To už tak v živote väčšinou býva, že dobré so zlým chodieva. A kým väčšina ľudí privítala ochladenie a teší sa, že sa dá v byte aj v práci ako tak existovať a dážď zavlažil nie len chodníky, ale najmä trávniky v meste, záhradkári sa s nevôľou pozerali na tie ľadové krúpy.
Po dlhotrvajúcich horúčavách zrážky prinášajú so sebou aj ľadovec. Prečo tomu je, o tom som písal v minulom článku. A prudká zmena teploty ide ruka v ruke so zmenou tlaku vzduchu, čo spôsobuje vietor. Ako vtipne povedalo jedno dieťa, vietor je vzduch, ktorý sa ponáhľa. Síce smiešne, ale pravdivé. Vzduch sa ponáhľa z miesta vysokého tlaku na miesto s nízkym tlakom a čím je rozdiel väčší, tým je vietor silnejší.
Niekedy až taký silný, že sme dávali z parapetov okien do izby truhlíky s balkónovými paradajkami. Bola by škoda, keby ich vietor sfúkol z okna dole. Truhlík by sa rozbil, paradajky tesne pred dozretím rozsekali na čalamádu. Minimálne kilo ich je na každom z troch kríčkov v malom truhlíku. Aspoň že tie na balkóne sú v relatívnom bezpečí.
Aj v záhrade sme to prežili bez pohromy. Krúpy tam síce padali, ale len malé a krátko, ako potvrdila suseda, ktorá tam v ten deň nocovala vo svojej chatke. Odniesla to len jej hruška. To preto, že ju málo strihajú, tak namiesto toho, aby konáre zmocneli, ťahajú sa do dĺžky. No a potom trochu krúpov, trochu vetra a tento mix zlomil jeden konár. Je to o sile a ramene, na ktorom sila pôsobí. Kratšie konáre sa nepolámu, no ale fyzika nie každému vonia a málokto by ťahal túto exaktnú vedu do záhradkárčenia 😉
Čo ma ale zaujímalo najviac, či napršalo dosť vody. Dosť. Polovica nádrže je tam, teda okolo sedemsto litrov vody. Po tomto výdatnom daždi nemusíme dva dni polievať. A možno aj viac, pretože predpoveď na budúci týždeň sa ukazuje chladivo, len jeden horúci deň, väčšinou zamračené. Dosť vysušuje zem silný vietor, ktorý sa občas objaví, ale keďže pestujeme permakultúrne, máme tedy plochy zakryté mulčom z buriny, trávy a nastrihaných konárikov, teda nijaké holé plochy. Takže s polievaním sa ponáhľať nemusíme. A ak ešte v týždni trochu zaprší, bude opäť vody dosť nie len v nádrži, ale aj samotnej pôde.
Podobné príspevky
