Záhradníkov rok je jeden kolotoč. Len čo na jeseň skončí s upratovaním zeleninovej záhrady, môže po Novom roku rozmýšľať o vysievaní semien na priesady, aby ich včas zasadil do záhonov. A potom sa o ne staral, plel a polieval stále dokola. Alebo môže priesady zamulčovať.
Staré mamy vám povedia, že „To sme vždy tak robili“. A na otázku „Prečo?“ vám často starí ľudia povedia, že „Tak to treba“. Ale až pravdivou odpoveďou na túto otázku zistíte, čo naozaj treba. Aj v záhrade.
Naší záhradní susedia aj známi si už zvykli, že sme „leniví záhradkári“ a nerýľujeme a že namiesto okopávania záhony prikrývame vrstvou mulču. Už ich neprekvapuje pohľad na hriadky papriky alebo uhorkovisko, kde namiesto vzorne okopanej hliny vidia okolo rastlín slamu alebo seno. Pomaly berú na vedomie fakt, že záhony sú ako prestretý stôl, kam sa nestúpa. No nás mnohí prekvapili otázkou, ktorá súvisí s jesenným upratovaním záhrady po zbere úrody. Kedy sa mulč dáva zo záhonov preč a čo sa s ním robí?
Mnohé záhradkárske magazíny nám radia, že by sme mali na zimu ochrániť ruže vetvičkami z ihličnanov. No kde ich vziať? Kde môžete len tak prísť a odrezať niekoľko haluzí zo smrekov alebo jedličiek? Bez toho, že by vás hnali ochranári alebo majitelia stromov? Odpoveď je veľmi jednoduchá. V meste. Zoberiete si celý stromček alebo odrežete niekoľko haluzí. Samozrejme, že neobrežete jedľovú alej pri škole. Ihličnaté stromčeky sa v decembri a v januári váľajú pri kontajneroch. Bezdomovci už dávno vedia, že mesto je nekonečným zdrojom surovín. Prečo by to nemohli využiť aj záhradkári?
Nedávno nás v záhrade opäť navštívil môj bývalý kolega a dlhoročný priateľ, aby po dvoch rokoch zistil, čo máme v záhrade nové a aby sa inšpiroval. Zaujímali ho najmä rastliny a ovocné kríky, ktoré doteraz nepoznal, aby si rozšíril svoj pestovateľský záber a sortiment ovocia. Pozornosti neunikli ani vyvýšené záhony, na ktorých ešte stále rastú papriky, nedotknuté nedávnym prízemným mrazom, zamulčované slamou a bez jedinej burinky aj bez toho, že by sme ich boli tento rok alebo vlani okopali. Pozorne si ho obzrel, aby mohol u seba postaviť repliku, nechce sa mu už totiž zeleninu okopávať.
Pre dobrý rast ovocných stromov je potrebné udržiavať pôdu pod nimi kyprú, aby mohla dýchať. Preto klasickí záhradkári odporúčajú trávu okolo stromov kosiť a najlepšie je vraj stromčeky okopávať. No ja som iného názoru. Kyprosť pôdy pod stromom zaistí aj nastieľanie. Nemyslím si totiž, že je potrebné za každú cenu vynaložiť veľkú námahu, aby som nemal pocit, že som lenivý a nič pre záhradu a bohatú úrodu nerobím. Naopak, ak jej doprajem čo najprirodzenejšie podmienky, vtedy som urobil maximum pre zdravé a chutné plody aj na stromkoch.
Slama je asi najlepší mulčovací materiál v záhrade. Kým trávu si môžete v období mája až septembra kedykoľvek nakosiť – ak máte dostatočne veľkú lúku alebo trávnik medzi stromami, slama je dostupná len po žatve. Pravda, kúpiť si ju môžete kedykoľvek, ale mimo sezóny je ťažšie dostupná a aj drahšia. Preto sa vyplatí minimálne ročnú zásobu si kúpiť po žatve a kým ju spotrebujete, vhodne ju uskladniť. Viete ale, čo znamená „vhodne uskladniť slamu“, keď ju nepoužívate ako chovateľ, ale ako pestovateľ na mulčovanie?
Niektorí z našich susedov v záhrade odkukali, že nastieľanie rastlín je naozaj výhodné. Keď videli, ako to funguje u nás, začali aj sami namiesto neustáleho okopávania alebo vytrhávania buriny radšej mulčovať. Zistili, že to významne šetrí čas aj námahu a rastliny netrpia v lete suchom. Najdostupnejším materiálom pre mulčovanie je vlastná tráva z vlastnej záhrady. Stačí ju nechať narásť do väčšej výšky, potom skosiť, nechať preschnúť a máte dostatok materiálu na nastieľanie v celej záhrade. No čo robiť, keď plochy trávnika nestačia zásobovať materiálom celú záhradu?
Byt v paneláku – info
Pestovanie.info
Vyberte si svoju novú
benzínovú kosačku do záhrady!
Odoberať