Záhradníkov rok je jeden kolotoč. Len čo na jeseň skončí s upratovaním zeleninovej záhrady, môže po Novom roku rozmýšľať o vysievaní semien na priesady, aby ich včas zasadil do záhonov. A potom sa o ne staral, plel a polieval stále dokola. Alebo môže priesady zamulčovať.
Staré mamy vám povedia, že „To sme vždy tak robili“. A na otázku „Prečo?“ vám často starí ľudia povedia, že „Tak to treba“. Ale až pravdivou odpoveďou na túto otázku zistíte, čo naozaj treba. Aj v záhrade.
Skoro v každej príručke pre záhradkára v časti o výsadbe nových ovocných stromov nájdete odporúčanie vykopať jamu pre strom s dostatočným predstihom. A v niektorých aj odôvodnenie, že prečo. V minulosti neskúsení pestovatelia hltali rôzne ročenky a príručky a mnohí to robia aj teraz bez toho, že by rozmýšľali nad tým, čo čítajú a čo robia alebo že by si veci vo svojej záhrade odskúšali. Možno by zistili, že záhradníčenie ani nemusí byť také zložité a komplikované, ako sa im snažia niektorí odborníci nahovoriť.
Nedávno som vo Farmárskej revue sledoval reportáž o monitoringu sucha na Slovensku. Nemohol som si nevšimnúť, s akým nadšením rozprávala pracovníčka sledujúca prichádzajúce informácie od farmárov, ktorí dobrovoľne poskytujú informácie o vlahe v pôde. A vystupoval aj vinohradník z Pezinka, ktorého sucho tiež trápi, preto sa do programu zisťovania sucha sám zapojil. Obaja robia zbytočnú prácu. Sucho treba nie pozorovať, ale proti nemu bojovať. Sám vinohradník proti nemu nič neurobil, hoci mohol. Namiesto toho sa sťažuje na podnebie v televízii. Pritom znížiť dopad sucha aj vo vinohrade je jednoduché a prináša rýchle výsledky.
Permakultúrou nepobozkaní návštevníci našej záhrady sa často pýtajú, prečo máme slamu na záhonoch a kedy ju dáme preč. Po vysvetlení, že nikdy, len ju stále dopĺňame a že nám šetrí vodu aj chrbát, lebo netreba okopávať, niektorí začnú používať rovnaký spôsob a iní to hneď zavrhnú, ako nevhodné pre ich záhradu. No my sme sa nedávno presvedčili, že mulčovať záhony sa naozaj oplatí. Stačí, že nepredvídateľné okolnosti výrazne zmenia vaše plány na najbližšie dni. Napríklad krátke ochorenie.
Hoci je jar bohatá na vlahu a najmä pod kopcami je dosť vody v pôde aj z nedávno roztopenej snehovej pokrývky, toto obdobie hojnosti nemusí trvať večne. Postupne sa do pôdy vysieva prvá zelenina a neskôr sa budú sadiť aj predpestované sadenice a keď príde teplo a sucho na niekoľko dní, bude potrebné záhony zavlažovať. Ideálne zo zásobníka vody, kde uchovávate nazbieranú dažďovú vodu alebo načerpáte vodu zo studne. Začiatkom jari je vhodné tieto nádrže na sezónu pripraviť. Nedávno som si aj ja vyhradil jedno popoludnie po práci, aby sme mali dostatočnú zásobu nie úplne studenej vody pre potreby našej záhrady. Teraz sme už na hlavnú záhradkársku sezónu pripravení.
Keď chcete mať zdravú a chutnú zeleninu, musíte mať silné priesady. Také musíte kúpiť alebo si ich sami dopestovať. Kto začal koncom januára alebo v polovičke februára pestovať papriky z vlastného výsevu, musí ešte skoro na jar mladé sadeničky presadiť, aby mali priestor na rast a zosilnenie. Ideálny čas je asi v druhej polovičke marca. Presádzanie paprík môžete spojiť s výsevom paradajok.
Každý záhradkár si uvedomuje dôležitosť vody. Voda doslova predstavuje život a bez nej nič v záhrade nenarastie. Vodu prináša dážď, vodu čerpáme zo studní. Viete ale, akou vodou polievate svoju záhradu? Pri príležitosti Svetového dňa vody si môžete nechať vodu skontrolovať. Dať si urobiť rozbor vody môžete aj inokedy, ale koncom marca je to zadarmo. Len to musíte správne vystihnúť.
Existuje niekoľko dôvodov, prečo by ste mali chcieť, aby vŕba rástla aj vo vašej záhrade. Pre niekoho je to okrasná drevina, pre niekoho zdroj materiálu na košíkárske práce alebo vŕbové stavby a pre niekoho je to spôsob odvodnenia časti pozemku. Sadenice si môžete narobiť z voľne rastúcich vŕb v prírode, nakúpiť ich u špecializovaného dodávateľa alebo aj narobiť z vlastných rastlín, ktoré ste vysadili v minulosti. Vŕby rastú veľmi rýchlo, keď majú vhodné podmienky, najprv ale musíte dostať sadenice do zeme. Ak ich je niekoľko stoviek, príde vhod mechanizovaný postup.
Svojich priateľov rozčuľujem najčastejšou detskou otázkou: „Prečo?“ Pretože keď sa rozprávame o záhradničení, o pestovateľských postupoch a rôznych princípoch, takmer každý mi z nich vie odcitovať spústy poučiek, ako sa má čo robiť. A je jedno, či sami majú záhradu, či majú desiatky rokov praxe rýľovania a kopania v záhrade svojej, u svokry alebo poznajú zeleninu len zo supermarketu. Moja najobľúbenejšia hláška je, že „pôda si musí oddýchnuť“.
Vŕbu sme začali v našej záhrade pestovať z dvoch dôvodov. Potrebovali sme odstrániť prebytočnú vodu v dolnej časti záhrady a dvora a na materiál pre vypletanie zástien, oplotkov ale aj na stavbu prírodnej ohrady okolo ovocného sadu. Ako bonus sme dostali zelený živý plot od mája do novembra, aby sme nevideli do susedovej záhrady za starým plotom. Keď však chcete využiť vŕbové prútie ako materiál, je treba prútie rezať v zime. Vlani sme vhodný termín prešvihli a bolo to nepríjemné. Preto sme sa do zebru pustili začiatkom februára.
Byt v paneláku – info
Pestovanie.info
Vyberte si svoju novú
benzínovú kosačku do záhrady!
Odoberať