Paradajka má byť červená. V čalamáde môže byť aj zelená. Tak sme naučení väčšina z nás, že si máme predstaviť rajčinu. Veľkú či malú, mäsitú či šťavnatú. Okrúhlu či vajcovú. Ale chutná paradajka môže vyzerať aj inak a môže mať aj poetické meno.
A tak u nás pestujeme okrem našich obľúbených, osvedčených a už aj tradičných kríčkových paradajok prevážne na vyvýšenom záhone, opakovane vysievaných z našich vlastných semien, teda už prispôsobenej odrody bez mena, vzniknutej z pôvodne dvoch odrôd kríčkových rajčín, aj ďalší druh paradajok. Na vzdialenejšom záhone Rozuma rastie populácia paradajok s názvom „Vajce vtáka Ohniváka“. Populácia znamená, že sa nejedná o jedinú odrodu, ale zmes paradajok podobných vlastností, s miernymi odlišnosťami. Teda mierne iný tvar, odlišné farby, no spoločnou vlastnosťou všetkých je vynikajúca sladká chuť.
Tieto malé, žiarovku pripomínajúce plody, rastú v strapcoch, kde dozrievajú postupne. Takže ich postupne z tých strapcov odtrhávame a jeme, či už vždy, keď ideme okolo, alebo do misky k raňajkám, k ďalšej našej zelenine. Aktuálne máme vysadených osem rastlín, už z vlastného osiva, získaných z pekných plodov minulých sezón.
Záhon Rozuma je fakt výživný a efektívny, takže sme namiesto pôvodných špirálových opôr k rajčinám museli použiť agátové kolíky 3×3 cm, aby bohatú úrodu udržali vzpriamene. Dlho nebolo potrebné tieto paradajky zavlažovať, až v auguste som im nosil každý tretí deň niekoľko litrov vody. No tá úroda za to fakt stojí. Ak ste fanúšikom paradajok a Vajce vtáka Ohniváka ešte nepestujete, vrele odporúčam.
Podobné príspevky
