Sme sa dozvedeli, keď sme medzi rečou spomenuli, že sme si do našej novej domácnosti na záhrade objednali aj nejaké veci z Temu, internetového obchodu. Div sme neboli za vyvrheľov, ktorí podporujú nášho triedneho nepriateľa! Tak ako je to s tým nakupovaním cez internet z Číny? A koho tým v skutočnosti podporujeme?
Nepodľahol som agresívnej reklame a nezačal nakupovať v Temu „cetky“ a rôzne nezmysly preto, že sú lacné. Svoj prvý nákup zo zahraničia cez internet a rovnako tak platbu cez internet do zahraničia som uskutočnil tuším už v roku 2007, kedy na Slovensko vstúpila poľská internetová banka mBank a sprístupnila nám za rozumných podmienok embossovanú VISA platobnú kartu. Tá bola vtedy totiž v našom priestore podmienkou pre platby cez internet pomocou amerického systému Paypal. Vtedy aj teraz to funguje tak, že údaje o svojej platobnej karte, vydanej k svojmu účtu plného peňazí, dávate len jedinej firme, dnes už v EÚ registrovanej banke so všetkými právami ale aj záväzkami voči občanom a inštitúciám, a nemusíte sa báť internetových podvodov.
Spústa obchodníkov podporuje prijímanie platieb cez (platobnú bránu) Paypal a dnes už aj cez iné platformy, čo vtedy nebolo. Takže sa nemohlo stať, že po nejakom výhodnom nákupe na internete vám „niekto“ vybielil účet. Súčasne Paypal garantoval dodanie tovaru alebo úspešné vyriešenie reklamácie tým, že stiahol peniaze obchodníkovi, keď zákazník bol nespokojný alebo dostal poškodený tovar a na Paypal sa obrátil, ak bol neúspešný s reklamáciou u predávajúceho. Pre mňa a mojich kamarátov to bol rok, kedy sa nám otvorilo nakupovanie na čínskych obchodoch s modelárskym tovarom pre naše RC modely lietadiel. Pretože pre rekreačný model metrového lietadla nestál motor 50 a regulátor ďalších 50 eur, ale oboje bolo po osem dolárov. A musíte uznať, že to teda je rozdiel. V cene, lebo v kvalite a životnosti nebol.
Neskôr som pomocou Paypalu nakupoval aj na eBay (aukčná sieť s predajom aj nových vecí, prevážne v USA) najmä na svoje modely veci, ktoré v Európe sa kúpiť nedali alebo nejaké elektronické predmety či fotovýbavu. Za celý doterajší život som urobil iba jeden nákup, kedy som údaje svojej karty dal priamo obchodníkovi, jednej významnej nemeckej modelárskej firme v Bavorsku, aj to mesiac pred skončením platnosti karty.
Ako funguje platba kartou na internete
Málokto si uvedomuje, že inak, ako u nás bežný príkaz na úhradu cez internetbanking. Pri ňom sami určujete kedy, komu, na aký účet a koľko pošlete. Pri nákupe cez internet a platbe kartou dávate obchodníkovi nielen číslo karty, ale aj citlivý bezpečnostný kód a súhlas s inkasom z vášho účtu! Teda obchodník si po vašom nákupe sám zoberie s pomocou vami zadaných údajov z vášho účtu toľko peňazí, koľko chce. Alebo koľko môže 😉 A koľkokrát môže…
To je vlastne princíp podvodov pri internetových nákupoch. Ľudia dajú prístup ku svojmu účtu ľuďom, o ktorých nič nevedia, nikdy ich nevideli a tovar vidia len na fotkách. Pritom často PIN kód ku svojej karte nevedia ani manželia navzájom. Ale podvodník v Ázii prístup k účtu má…
Samozrejme dnes už existujú možnosti virtuálnych kariet, kedy si na ňu prevediete tesne pred platbou toľko peňazí, koľko stojí nákup a keby sa ktokoľvek pokúšal, na „karte“ žiadne peniaze nie sú, hoci účet je plný. A banka Paypal vám peniaze z konta neukradne. Ale nakupovanie v zahraničí cez internet nie je len o bezpečnosti vašich peňazí.
Najväčšou hrozbou pre vaše peniaze je vaša vláda. Vždy keď nakupujete, či už v hotovosti alebo kartou, zaplatíte aj DPH, vraj aby bolo na cesty a školy a policajtov. No ale v reále to vyzerá, ako keby už roky nikto z nich nič nedostal. Ďalší útok na vaše peňaženky je podniknutý úradníkmi. Aplikáciou takých vynútených nariadení a povinností, že to stojí firmy kopu peňazí a tie vždy musia nakoniec zaplatiť zákazníci vo vyšších cenách. No a keďže aj majiteľ firmy chce zarobiť nie len na platy zamestnancov, ale aj na vysoké ceny potravín, vo výsledku je všetok tovar u nás drahý. Oveľa drahší, ako si ho vie šikovný človek kúpiť v Poľsku, Číne, kdekoľvek.
Dnes to nie je problém. Počítač alebo smartfón s internetom je prístupný skoro každému, doručovacie služby pracujú v celosvetovej sieti a keď máte na účte peniaze a k účtu kartu, kúpite kedykoľvek čokoľvek čo chcete alebo potrebujete. Horšie je, že mnohí ľudia potrebujú len nakupovať, pre ten pocit samotný. Ak som ale za tých mnoho rokov neskončil na psychiatrii ani v bankrote, asi to nie je môj prípad a asi naozaj kupujem len veci, pre ktoré mám využitie a ktoré sú v zahraničí buď dostupnejšie alebo výrazne, niekdy niekoľkonásobne lacnejšie.
Dnes už neplatí ani to, že nákupom v zahraničí okrádame štát o clo. Tie staré mýty vznikli, ako vždy, nepoznaním situácie a kecaním na internete. V minulosti platilo v rámci EÚ nariadenie, že do istej sumy nákupu sa neplatilo clo ani DPH (výška sumy nebola totožná). Takže nákupom drobností v rámci zákona nikto nepodvádzal a pri vyšších sumách to zaplatil. To, že občas colníci pustili nejakú zásielku, ktorá im nepripadala zaujímavá, bez poplatkov predsa nie je vychcanosť nakupujúceho. Keď však v rámci EÚ financi pritvrdili, začali Číňania vyberať pre EÚ clo a DPH, ktoré zarátali do konečnej ceny, ktorú vidíte v eShope (V rámci medzinárodných zmlúv sa na mnohé tovary clo nevyberá). A aj tak je mnoho vecí za smiešnu cenu oproti tým istým v našich obchodoch. Častokrát sa jedná o úplne identické tovary, z tej istej linky, len cestou k vám prešli cez mnohé ruky, kde si každý čosi prirátal. A samozrejme, aby mal obchodník na výmenu v rámci záručnej doby pokazeného výrobku nejakú rezervu, tak potom naozaj s poplatkami štátu stojí tá vec päťkrát viac na pulte, najmä keď si ju chcete kúpiť v Auparku, kde je aj nájomné za obchod astronomické. No ja nevyžadujem „viac pozornosti“ ako Pretty Woman, ja chcem kvalitnú vec za primeranú cenu.
Posledné obdobie sa intenzívne venujem budovaniu monitoringu solárnej elektrárne a automatizácii. Základom je dobre nastavený systém na nejakom lacnom počítači, ktorý je zadarmo (ten SW), len mu musíte na začiatok venovať nejaký čas. No ale tie snímače, spínače, merače a podobne zadarmo rozhodne nie sú.

Na ovládanie mnohých elektrospotrebičov (a na meranie ich celkovej spotreby) sa používajú tzv smart zásuvky. Zatiaľ ich mám šesť a ešte určite pribudnú. Napríklad na automatizované zapnutie ohrievania vody v bojleri podľa aktuálneho výkonu solárnej elektrárne a spotreby domácnosti. U nás bojler nejde na nočný prúd, ale na denný 😀 Vlastný denný. Rovnako tak automatizácia temperovania domu olejovým radiátorom sa bez smart zásuvky nezaobíde. No tak si môžem jednu či dve kúpiť po osemnásť eur. Alebo aj za skoro tridsať, nie?

Alebo si ich kúpim po sedem eur na Temu.com (používam systém Zigbee) s poštovným zadarmo, čo som na Slovensku už vééééľmi dáááávno nevidel. A pre automatizáciu aj samotnú elektráreň sú aj iné oveľa drahšie položky, kde je tiež rozdiel v cene nielen dvojnásobný či trojnásobný.
A keď už si človek vyberá, nemôže si nevšimnúť aj iné vybavenie do domácnosti, ako len elektroniku. A tak v kuchyni pribudne nová váha (do 10 kilo) na tužkové baterky (v mojom prípade GP recyko akumulátory, nabíjané z FVE) ale aj otvárač zaváranín či šikovné nožnice, recenzované kolegom záhradkárom-youtuberom. Aj šikovný široký lievik na zaváraninové poháre, aby ste ich pri plnení nezašpinili na vrchu, lebo by sa obsah mohol pokaziť. Máme jeden plastový, tieto sú „antikorové“, ale keďže na tom magnet nedrží, tak to nehrdzavejúca oceľ asi nebude 😉
Samozrejme ako všade si musí človek dať pozor na kvalitu. A sledovať recenzie nie len a samotnom eshope, ale aj na youtube či iných stránkach. A niektoré veci sú blbosti už z princípu a z fotografie to vidno.
Mnoho námietok je voči plastom na obaly každej veci a obálky na doručenie. Boli roky, kedy Čína kupovala od Európy použité PET fľaše. Ako vždy často, ani vtedy sa nikto neopýtal „Prečo“. A dnes plačeme, že čínske obchody nás zaplavujú plastami. Problém? Príležitosť? Málokto vie, že ceny odvozu odpadu z obcí, kde bývame, závisia aj od plnenia podielu separovaného plastu v pomere ku komunálnemu odpadu. Čím viac plastov, tým nižšia cena. Kapišto? Teda žiadny problém, len ideologická demagógia.
Vždy, keď sa ľudia rozhodujú nie na základe pragmatických faktov ale ideológie, príde problém. Či už je to rozhodnutie nejesť mäso, lebo zachraňujem planétu alebo nekupujem v Číne, lebo nepodporujem nepriateľa. V oboch prípadoch máte problém. Či už s trávením, ergo imunitou, teda so svojím zdravím (a zaplatíte to nie len peniazmi za lieky – väčšina sa vyrába v Číne 😀 ), alebo s financiami, lebo kupujete zbytočne draho a nič navyše za to nedostanete. Ani dobré cesty ani kvalitné školstvo ani dobrú policajnú ochranu. Len budete mať menej. A to sa oplatí, že? 😉
Ja podporujem seba.