Pravidelné polievanie paradajok a paprík či uhoriek je v lete považované na neoddeliteľnú súčasť driny záhradníka a pestovateľa. Práca, ktorá je únavná, ale musí sa urobiť, ak chceme dosiahnuť úrodu aj napriek vysokým teplotám a obdobiu bez dažďa. Niekto to rieši hadicou a studenou vodou priamo zo studne, iný radšej odstátu vodu nosí v krhlách. Napadlo niekoho, že polievanie zeleniny môže byť súčasťou zdravotnej rehabilitácie?
Poznám človeka, ktorý o sebe rád vyhlasuje, že cvičí každý deň ráno, tuším hodinu sa chválil. A potom je celý deň v záhrade, ak nespí. Však vek nepustí a niekoľko operácii tiež na zdraviu nepridá, hoci si to niekto myslí. Sám mám za sebou jeden náročný zákrok a rehabilitácia teda trvala poriadne dlho, ale oplatilo sa. A aby som sa udržiaval vo forme, musím aj ja cvičiť, hoci už teraz to nie je veľmi pravidelne. Ale viem, že kompletné „povinné cviky“ u mňa zaberajú poldruha hodiny, resp. zaberali, kým som neprišiel na fintu, ako precvičovať niektoré partie, kým druhé po cvičení oddychujú. Ale trištvrte hodinu to zaberie. V zime.
V zime je v záhrade oveľa menej práce, ako od jari do jesene. A tak doma cvičím, aby som sa udržal vo forme. Čo ale neznamená, že mimo zimy necvičím. Len nie doma na posteli.
Cvičenie je vlastne pohyb. A pohyb spôsobuje prekrvenie precvičovaných partií, teda aj prísun krvi a energie, a lymfatický systém, ktorý nemá pumpu, len svaly, odvádza splodiny zo svalov preč. Lebo bolesť, to je nahromadenie splodín a toxínov, ktoré bez pohybu z tkanív neodídu. Takže áno, oddych je potrebný, ale lenivosť zabíja.
Ako spojiť rehabilitáciu s prácou v záhrade
Ako nič, povedal by jeden môj kamarát. A aj tentoraz by mal pravdu. Pretože máme fakt veľkú záhradu aj dom a máme fakt veľa práce, je ležanie na posteli každý deň hodinu, hoci s potrebným cvičením, márnenie času. Tak ako som dokázal v zime skrátiť čas cvičenia na polovicu, som ho po kúpe záhrady dokázal úplne eliminovať. Či skôr integrovať do denného programu. Pripomínam, že pohyb je potrebný, konkrétne pohyby niektorých partií sú nevyhnutné, ale najhoršie je vykonávať jalový pohyb, vtedy príde všetka skonzumovaná potrava úplne navnivoč. Najmä keď vám vonku stojí robota. Nuž ale ja nemám vysokú školu, ja musím pri robote rozmýšľať.
Takže ráno vstanem na svitaní a uprostred leta naľahko, ako sa len dá, sa prejdem po záhrade a skontrolujem sliepky. Teda ľahké prekrvenie a vystavenie sa prebúdzajúcim lúčom slnka. Cesta vedie okolo mnohých kríkov bobuľového ovocia, od zemolezov a muchovníkov, cez jahody, čierne a červené ríbezle, egreše a josty, takže aj nejaká tá dávka vitamínov a malého osvieženia. A potom už prichádza na rad ľahká plastová kupa na vodu pri nádrži.
Nepolievam všetko každý deň, odnosím podľa situácie od tristo do sedemsto litrov vody. A teda urobím od dvoch do piatich kilometrov, trvá to od poldruha do dve a pol hodiny. Polovica so záťažou, polovica bez. Presne podľa zásad tréningu. Obe ruky sú rovnomerne zaťažované, striedam ich, dávam si pozor na postavenie tela.
Napustiť konvu z nádrže malú chvíľu trvá. Postávať len tak, keď môžem precvičiť chrbtové svalstvo a svaly krčnej chrbtice? Aj brušné svaly, ak im tá konva nestačí? Pri každom napustení dva či tri cviky, za ráno ich je celkom dosť. A keď skončím, je okolo deviatej čas na raňajky a teda oddych posediačky, zavŕšený kávou, ktorú mám veľmi rád.
Je moderné navštevovať fitness centrum (a platiť za to), je moderné naťahať si v záhrade hadice a prípadne kvapôčkovú závlahu a nechať bežať záhradné čerpadlo (a platiť za to všetko a ešte aj za elektrinu), a je moderné pri ležaní pri televízore (a platiť za to) brať lieky proti bolesti (a platiť za ne). Moderné je tiež nadávať „na pomery“ a sťažovať sa na všetko. To, že je niečo bežné ešte neznamená, že je to normálne. Pre mňa je normálne využívať dané možnosti synergicky a pretaviť každý potenciálny problém v príležitosť. Takže som spojil nutnosť pravidelného pohybu s nutnosťou polievať zeleninu aj kríky a robím všetko v jednom čase.
Všetko je to len o uhle pohľadu. Čokoľvek si dokážete predstaviť, dokážete uskutočniť. Ak však dokážete len si pamätať, čo vás v škole naučili, nič nové nevymyslíte a vlastne ste ustrnuli vo vývoji. Ale prežitie nie je povinné.




