Keď sa na jar oteplilo, no zrána a podvečer bolo vlhko, bolo jasné, že je otázkou času, kedy mladé výhony ovocných stromov napadnú vošky. A tak sa aj stalo. No namiesto siahnutiu po postrekovači sme siahli na svoju trpezlivosť a vyčkali, kedy príroda v našej záhrade opäť nastolí rovnováhu. Netrvalo to ani dva týždne a pomyselné kyvadlo sa z vychýlenej polohy dostalo opäť do normálu.
Hoci pohľad na voškami obsypané a skrútené mladé výhonky trhal srdce ovocinára, trpezlivosť velila vyčkať. Na citlivých stromoch sme konce vetví ostrihali a časť z nich skončila ako zdroj proteínov pre naše nosnice, ktoré veľmi rýchlo zistili, ktoré časti konárikov sú najchutnejšie 😉 No väčšina poslúžila na „tepelné zhodnotenie“. Vždy lepšie zahmyzené halúzky, ako plasty. Tie halúzky totiž ako popol opäť poslúžia sliepkam na odstránenie vonkajších parazitov.
No väčšina vošiek poslúžila svojmu pôvodnému účelu v potravinovej pyramíde. Ako potrava pre larvy lienok aj ich dospelých rodičov. O pár dní sa po voškách doslova zaprášilo. Ich suché telesné schránky sa pomaly sypali dole kríkmi, najviac viditeľné to bolo na našich vŕbach. A opäť to netrvalo dlho, stromy aj kríky sa z prvotnej invázie spamätali a po prirodzenom odstránení vošiek opäť začali rásť zdravé výhony a objavili sa nové listy.
A my sa môžeme tešiť, že naše ovocie nebude oplývať zvyškami chemických postrekov proti hmyzu, ani že sme nezlikvidovali predátorov vošiek, takže pri ďalšom pokuse o inváziu opäť všetky vošky dôkladne „umravnia“. Navyše takáto ochrana ovocných stromov pred škodlivým hmyzom nás nestojí nijaké peniaze a nevyžaduje od nás nijaký čas, ktoré môžeme venovať inej práci v záhrade. Permakultúrnym spôsobom jednoducho dokážete viac za menej času a ušetríte peniaze.
Podobné príspevky
