Pupenec je vytrvalá burina, strpčujúca život nejednému záhradkárovi. Akokoľvek sa ju snažíte mechanicky odstrániť, vždy zostane v zemi kúsok odenku, z ktorého vyrastie nová rastlina. Alebo zabudnete v trávniku kúsok tejto buriny, v noci príde rosa, cez deň dážď a ona zakorení. Ako sa jej zbaviť? To je otázka, ktorú si kladú mnohí pestovatelia. Siahnuť po chémii? Všetko vykopať? Pre nás už pupenec nie je problém. Ba dokonca sa aj celkom teším, keď nájdem silné a šťavnaté liany tejto rastliny. Či už v jahodách, malínách alebo kdekoľvek v záhrade, trhám ju s radosťou zas a zas.
Rovnako tak aj iné rastliny, považované za buriny, teda nechcené a nikým nepestované. Kým také ako rebríček, skorocel alebo repík považujeme za liečivé rastliny, veď sme ich ako deti povinne v lete zbierali a v škole odovzdávali pre spracovanie v Slovakofarme, a varíme si z nich čaje, či už z čerstvých rastlín alebo zo sušených, ostatné končili po dôkladnom vysušení na slnku v komposte, ktorého nie je nikdy dosť. Teraz sme ale burine našli lepšie využitie.
Zistil som, že náramne chutí našim sliepkam. A tak vždy, keď mám chuť na jahody alebo maliny, teda ovocie, kde nám rastie rebríček alebo pupenec, najčastejšie vinúci sa po pýre, naraz jem aj vytrhávam burinu a potom to hodím sliepkam do voliéry. Tie majú z toho zábavu, šťavnaté obohatenie inak jednotvárneho, hoci bohatého jedálnička a samozrejme minerálne látky, v rastlinách obsiahnuté.
Pre mňa to znamená, že ušetrím na tzv. komponentoch do krmiva a máme nádherné vajíčka s pekne žltooranžovým žĺtkom aj bez prifarbovania, ako vo veľkochovoch. A nemusím nosiť vytrhanú burinu do kompostu, zrecyklujem ju cez slepačí žalúdok, pretože nakoniec aj tak skončí v komposte 😉 Navyše ma prebytok buriny nikdy nezlostí. Sliepky majú najradšej lobodu, ale nepohrdnú ani púpavou či rebríčkom, ale pochutia si aj na inej burine, teda nepestovanej rastline. A my si zas pochutíme na skvelých vajíčkach.
A potom, že burina nie je užitočná 😉