Keď sme počas zimy a začiatkom roka plánovali, ako budeme sťahovať stromy a kríky z malej záhradky do novej záhrady, bolo nám jasné, že niektoré dreviny sa presťahovať nedajú. Na druhej strane napríklad pri hrozne sme pri zimnom strihu z obľúbených odrôd zasadili halúzky a očakávali ich zakorenenie. Všetku túto prácu si zobrala na starosti priateľka. A tak ako si namnožila vinič, pustila sa aj do množenia liesky, aby aj v novej záhrade sme si mohli pochutnávať na skvelých orieškoch.
Keďže sme podobný problém nikdy neriešili, prelistovala priateľka svoje knihy aj nazrela do útrob internetu, aby zistila, či už niekto podobnú úlohu neriešil a s akým výsledkom. A jeden úspešný postup množenia liesok sa rozhodla sama vyskúšať. Nám sa ho podarilo tiež úspešne zopakovať a teraz vám ho ponúkam.
Na jar z košatej liesky zrezala niekoľko krajných vetví pár centimetrov nad zemou a potom tieto kýpte zahrnula jemnou zeminou z kompostoviska. V priebehu roka sa potom zo zeme začali vynárať malé halúzky.
Zo zrezaných koncov vetví sa pod násypom substrátu začali vytvárať jemné korienky a z nich vyrastali nové rastliny. Na jeseň sme zeminu opatrne odhrabali, uvoľnili korienky aj nové rastlinky. Na záver stačilo odstrihnúť od pôvodne orezaných bočných vetví nové rastlinky spolu s korienkami a preniesť ich na nové miesto.
Nám sa podarilo takto získať z troch odrezaných vetví päť nových sadeníc liesky. Tri skutočne veľké a dve drobné. Podelili sme sa s našimi susedmi, ktorí nám nedávno dali sadenice prebytočných malín a tri liesky sme si zasadili neďaleko budúceho vinohradu v našej novej záhrade. Veríme, že sa uchytia všetky tri a doplnia štvrtú na jar kúpenú liesku o niečo vyššie v ovocnom sade.
Na budúcu sezónu už vari budeme lúskať prvé oriešky. Celkom iste ich nebude toľko, koľko nám dávala lieska v starej záhrade, ale v novej záhrade máme skvelú zem aj dostatok vody, tak sa celkom iste veľmi rýchlo rozrastú a rozkošatia.
Podobné príspevky
