Kedysi sa na svitaní na dedinách ozývali kosci, ako si nakúvali kosy, kým išli na lúky. Dnes sa na sená kosí hádam už len na veľkých lánoch strojmi a okolo domov v záhradách skôr počuť kosačky a vyžínače. A ani vstávať sa ľuďom kvôli koseniu nechce, len výnimkám. A vlastne dá sa kosiť mokrá tráva?
Že je tráva mokrá aj keď neprší, už dnes nevie takmer žiadny záhradkár a majiteľ domu. Väčšinou majú trávu strihnutú na nízko a kosia každý týždeň a potom tento „odpad“ sa snažia zlikvidovať a vyviesť mimo dvor. No stačí tak 15 cm vysokú trávu vytrhnúť alebo aj odkosiť, a že je pod ňou vlhko, vidno hneď. Na rozdiel od zaužívaného omylu, že tráva odoberá vlhkosť z pôdy, tráva ju v pôde chráni pred vyparovaním vetrom a slnkom. No ale tráva vysoká 15 cm? Ako by to vyzeralo?
U nás máme pochôdzne plochy väčšinou trávnaté, tak by nízko strihaný trávnik mal význam. Aby neboli mokré topánky či spodok nohavíc, keď zavčas ráno ideme ku sliepkam či po záhrade po ovocie, ale aj zeleninu. Lenže my máme aj tie trávnaté plochy dosť veľké, to by som ako „lufťáci“ ani nič iné nerobil, len furt kosil. Máme to zaužívané inak. Ak je obdobie trávy, tak vykosím dva či tri pásy elektrickou kosačkou na nízko, aby sa dalo chodiť, medzi všetkými miestami v záhrade. A o pár dní či o týždeň, podľa toho ako tráva rastie, vykosím pásy zase vedľa alebo krížom, podľa toho kde. Takže na jednej strane nemám toho kosenia naraz veľa, na druhej strane u nás stihne tráva aj podrásť a tak chrániť pôdu aj život v nej. A pri tom kosení sa vždy ujde posekaná tráva aj sliepkam do voliér, nie len na mulčovanie záhonov.
Hoci som si kosačku upravil, lebo po pár rokoch používania už trošku „blbol“ zberný kôš, snažím sa vyhýbať koseniu mokrej trávy, rovnako tak aj s motorovou kosačkou, ktorú som si tiež „potunil“ a viem na nej regulovať otáčky, tým aj rýchlosť vhadzovania pokosenej trávy do koša. Mokrá tráva je ťažká a aj keď ju po úpravách napchám do 50 litrového koša, treba to potom aj odniesť 🙂 Buď tým sliepkam alebo do kompostéra, lebo mokrú trávu neradno skladovať. No a na spodku kosačky, okolo noža, je všetko dobre zalepené 🙁
Keď už naozaj potrebujem pokosiť trávu, ktorá je mokrá, či už po daždi alebo na jeseň dopoludnia od rosy, zoberiem si krovinorez. Na svitaní, čo je teraz už bezpečne dávno ráno po šiestej, používam akumulátorový krovinorez, lebo je tichý a kosím dosť ďaleko od domu. A potom neskôr sa nerozpakujem kosiť klasickým motorovým krovinorezom, ale to už ich počuť aj z iných kútov dediny. Len sa treba dobre obuť, najlepšie gumáky a bundu, na ktorú sa nečistoty „nelepia“. Lebo ta lietajúca mokrá tráva je však „príjemná“.
Podobné príspevky
