Každý rok je v záhrade iný a každý rok sa urodí iného ovocia viac, ako ostatného. Tento rok neprial čerešniam a ani jabĺk veľa nebude. No zato sliviek fúra. Naše novovysadené stromčeky sú ešte mladé, ale v starom sade tie staré stromy plodia o prietrh, veď aj tento rok jednu haluz zlomilo. A tak varíme slivkový lekvár každý deň.
Aj keď v našom prípade by som mal skôr povedať, že pečieme slivkový lekvár. Lebo ho nemiešame vo veľkom hrnci na sporáku, my ho vlastne skoro vôbec nemiešame. A aby sa nepripálil, tak nie je na horúcom sporáku, ale na plechu v elektrickej rúre, kde je od výhrevnej špirály oddelený vzduchom, takže neprihorí, aj keď sa varí.
Slivák máme asi štyri druhy, na lekvár využívame plody z troch, zbierame zo štyroch stromov. Ostatné nie sú na lekvár vhodné a mladé stromčeky ešte nerodia, len symbolicky zopár plodov, nech vieme, čo nás bude čakať. No aj tak každý deň nazbierame do dvoch vedierok do polovice (nech sa vlastnou váhou nerozpučia), čo pod strom zrelé popadalo.
Odkôstkované a nakrájané idú do hrnca, zakaždým to vyjde tak okolo päť kilo. Na záver pridáme pol kila cukru (my všeobecne veľmi rafinovaný cukor nemusíme a nič nesladíme) a necháme do druhého dňa odležať.
Druhý deň pridáme trochu octa a za pomoci našej solárnej elektrárne asi päť hodín pečieme v elektrickej rúre. Už sme urobili tri várky a podľa všetkého nie je koniec 😉
Aby nám dlho vydržal, pre istotu ho ešte sterilizujem, opäť v pare v elektrickej rúre. A v zime, či na jar, si dáme. Na chleba, do buchiet, do koláča. Škoda by bolo nevyužiť, čo sa v našej záhrade urodilo.
Ale nie len do lekváru dávame slivky. S hruškami povarené a rozmixované pyré sa tiež bude hodiť v zime.
A pri tom, ako ich v sade zbierame, nejednu slivku zjeme, samozrejme. Aj tie, čo idú ťažko od kôstky a do lekváru by to bola babračka, ale aj tie dobré. Však čo by sme si nedali, však to zo svojho 😉 A ako sa zdá, lekváru bude tento rok zo slivák naozaj dosť.
Podobné príspevky
