Paradajky sú dosť citlivé na vonkajšie podmienky. Kým nie je teplá aj pôda, je problém ich zasadiť do záhonov, lebo pomaly rastú a ohrozuje ich aj prízemný mráz. A keď konečne začnú dozrievať, už je tu sychravá jeseň a na paradajky útočí pleseň, aby zničila, čo nestihli slizniaky. Zdá sa, že tento rok je po sezóne rajčín.




Paradajky sú biologicky príbuzné zemiakom a tak nečudo, že trpia podobnými problémami. A tá pleseň, čo ničí paradajky, je pleseň zemiaková. Teda hubovité ochorenie, ktoré sa šíri vzduchom ale aj kontaktom. Konáriky a listy najprv zožltnú a potom ako keby úplne uschnú. A na zničených rastlinách už plody nedozrejú.

Keď to u nás začne, zvyčajne po prvom daždivom období koncom augusta, keď je aj v noci aj cez deň chladno a rastliny nedokážu oschnúť, aby pleseň nemala dobré podmienky, tak vtedy čistými špicatými nožničkami ostrihám napadnuté vetvičky a listy a odnesiem zlikvidovať. Dbám, aby som zbytočne nechytal zdravé rastliny a plody a po skončení odstraňovania napadnutých častí si dobre umyjem ruky mydlom a nožničky dezinfikujem liehom. Aby sme si prípadne túto pleseň nerozniesli po celej záhrade.

No koncom septembra už ani nemá význam to takto ošetrovať. To už je väčšina úrody obraná, paradajky zjedené alebo zavarené a ten zvyšok to už nejako „doklepe“. Snažíme sa každý deň obrať a zjesť čo najviac plodov, ale zopár ich každý deň pre poškodenie končí v komposte. A prednostne oberám tie rastliny, ktoré sú najmenšie alebo najviac napadnuté plesňou. A keď oberiem všetky jedlé plody, nemilosrdne rastlina končí v kompostéri.

V minulosti sme skúšali aj postrek zriedeným mliekom, ale zrejme žiadne kupované mlieko na to nie je vhodné a od kravy mlieko nemáme dostupné. Skrátka keď „to“ na paradajky príde, postupne podľahnú tejto pliage všetky, okrem tých malých divých paradajok, tým je to jedno. A ešte tým, ktoré samé vyrástli, pôvodne plody divých paradajok vzniknuté opelením našimi kríčkovými. Rastú divo ako divé, len plody majú väčšie 😉

Súvisiace:  Novembrové papriky

A ešte jedna vec proti plesni funguje. Vysadiť ďalšiu várku rajčín neskoršie. Napríklad zo zálistkov. Mladšie rastliny dlhšie odolávajú plesni. Či skôr je to tak, že tá pleseň je vo vzduchu a trvá istý čas, kým sa na paradajkách prejaví a zničí ich. No a neskôr zasadené rastliny sú vystavené útoku pozdejšie a ich čas sa naplní tiež neskôr, takže z nášho pohľadu dlhšie vydržia.

Výhodou je, že túto druhú várku nie je potrebné predpestovávať zo semien, nové rastliny vzniknú v podstate z odpadu, ktorý ostatní záhradkári vyhadzujú.



Podobné príspevky

nosidlánosidlá
Keď Motúčko do terénu nemôže
Keď prší a pôda je mäkká tak, že sa...
Čítať ďalej
vykopanie ovocného stromuvykopanie ovocného stromu
Hričovský nemusí mať vždy pravdu
Pochybovanie o vlastných schopnostiach aj zažitých "pravdách", hľadanie nových nápadov...
Čítať ďalej
okrasná záhradaokrasná záhrada
Ale veď ja mám okrasnú záhradu!
Do záhrady chodím skutočne veľmi rád a preto som v...
Čítať ďalej
Základný prvok záhradnej architektúry
Záhradné ploty môžu byť vyrobené z rôznych materiálov ako je...
Čítať ďalej
Koľko tých sliviek máme?
To sa nás pýtajú ľudia, keď na otázku, čo robíme,...
Čítať ďalej
Sklenník z PET fľašeSklenník z PET fľaše
Sklenník z PET fľaše
Mladé rastliny, či už sadenice kvetov, balkónových paradajok, ruží...
Čítať ďalej