Toto leto je extrémne. Extrémne horúce a suché. Nie len, že je problém cez deň chodiť po meste, náročné je aj zostávať v byte. Kto nemá alebo nechce mať klimatizáciu bárs by sa ani nehýbal. A aký je pohľad na záhradu v takom suchu? Keby aspoň trochu popršalo, ovlažilo trávu aj zeleninu, ale úmorné sucho všetko spaľuje a horúci vietor, ktorý vial v posledné dni, ešte viac vysušuje pôdu. Dozrievajúce ovocie aj zelenina to sami nezvládnu, ak nechceme prísť o tohoročnú úrodu, musíme chodiť do záhradky za mestom všetko polievať. No to nie je jediný spôsob, ako neprísť o plody našej práce.
V našej záhrade pestujeme predovšetkým ovocné stromky a vinič, ale aj drobnú zeleninu, ako sú paradajky, papriky, nejaké tekvice. K tomu kríčky ríbezlí a egrešov a samozrejme jahody. Papriky a paradajky ale nemáme v úhľadne upravených hriadkoch, ako väčšina záhradkárov. Netrávime čas neustálym pletím od buriny a uhladzovaním perfektne čistej pôdy. Odkrytá pôda totiž v týchto teplách najviac stráca vlahu slnečným svitom aj vetrom.
Dávame prednosť takému spôsobu pestovania, pri ktorom s Prírodou nebojujeme ale spolupracujem. Možno naša záhrada nie je úplne permakultúrna, ale snažíme sa jej priblížiť. Aj preto má u nás miesto nemecká kopa a pri nej samozrejme papriky, paradajky, tekvice. Nemecká kopa okrem rozkladu zvyškov zo záhrady drží vlahu, lebo je celá pokrytá zvyškami zo záhrady.
Podobne pestujeme zeleninu aj pod korunami malých stromov. Zistili sme, že korienky paradajok dokážu našu tvrdú pôdu trochu zlepšiť a navyše takto využívame lepšie miesto. Okolo rastlín sme dali ochranu z PET fľaší, jednak sa k nim nedostanú tak ľahko slimáky, jednak sa pri polievaní voda nerozlieva kade-tade. Plocha pod korunou je opäť prikrytá mulčom. No nemusíme kupovať v obchode nijakú kôru alebo iné prípravky, využívame to, čo vyrástlo na našej záhrade. Má to niekoľko výhod. Jednak si pôdu neprekyseľujeme rozkladajúcou sa kôrou, jednak neskorším rozkladom rastlín, ktoré stačí vytrhnúť tam, kde vyrástli (tráva, burina..), vraciame do pôdy živiny, ktoré z nej rastliny vytiahli.
Na jedno polievanie spotrebujeme teraz asi sto litrov vody. Dažďovú vodu zachytávame zo strechy chatky do dvoch nádrží, no jedna je už úplne prázdna a v druhej ostalo necelých tri sto litrov. Polievať chodíme do záhrady každý druhý deň. Keď začalo byť jasné, že zásoby sa míňajú a pršať asi dlho ešte nebude, začali sme voziť šesť dvojlitrových fliaš s vodou z domu. Možno je 12 litrov málo, ale je to asi desať percent toho, čo každý druhý deň míňame. Teda môžeme o pár dní predĺžiť dobu, po ktorú vieme naše rastliny zachrániť. Autom tak či tak do záhrady ideme a túto hmotnosť od brány hravo unesieme.
Dobré je obrať každé ovocie, ktoré už je zrelé. V našom prípade maliny, egreše, jahody, ríbezle, slivky, onedlho marhule. Aj to zníži spotrebu vody rastlín. Radikálny rez sme urobili na hruške. Pretriedili sme počet plodov na stromoch. Zostala ich asi polovica, teraz by mal byť strom schopný ich uživiť. Lepšia polovica úrody, ako žiadna. No ak nepríde dážď v najbližších dňoch, budeme musieť s poslednými zvyškami vody rozhodnúť, ktoré rastliny už vodu vôbec nedostanú, aby ostalo pre tie dôležité, ako sú mladé sadenice viniča alebo nedávno zasadené stromčeky. Za krátky koniec budú ťahať kvety. Raz darmo, nie sú jedlé 😉
Podobné príspevky
