Na nedostatok vlahy tento rok si nemôžeme sťažovať. Hoci bol začiatok roka teplejší, ako býva v kraji zvykom a snehovej nádielky skôr pomenej, jar bola skutočne daždivá a pršať prestalo až koncom mája. A jeseň skutočne nezaostáva za svojou bývalou povesťou. Prší často a veľa a sadiť stromčeky túto jeseň bola skutočne radosť. Už aj v našej záhrade musíme v decembri uznať, že je naozaj mokro a tešíme sa, až zase všetko primrzne.
Minulý rok, kedy bolo najmä v lete úmorné sucho a teplo, sa všetci sťažovali na nedostatok dažďov a zo všadiaľ boli počuť sťažnosti, že je málo vlahy v pôde, niekde hlásili deficit až do 30 cm. Túto jar a neskôr v lete, kedy pršalo viac-menej pravidelne a výdatne, sa skoro všetci sťažovali, že je vody veľa. No my sme sa tešili, že je to tak, lebo sme vedeli, že voda vsakuje do pôdy a obnovujú sa zásoby vody. Aspoň u nás, lebo nemáme veľké betónové plochy a betónové kanalizácie, ktoré by vodu rýchlo odviedli z pozemku preč. Je pre mňa záhadou, prečo sa iní, ktorí sa sťažovali na ten deficit, včas nepripravili na to, aby ich pozemok bol schopný nadpriemernú vodu prijať.
Prvé dva roky bola voda pri jej nadbytku problém aj u nás. No vysadenie dvadsiatky ovocných stromov, vyše tridsiatky ovocných kríkov a štyridsiatky koreňov viniča, ktorým sekundovalo najskôr 250 a potom ďalších 150 koreňov prútikárskej vŕby na okrajoch pozemku, tento „problém“ spolu s veľkými trávnatými plochami okolo mulčovaných pestovateľských plôch zvládlo. Mykorhízne huby, používané pri každej výsadbe a zvýšenie obsahu humusu v pôde dokázalo vodu absorbovať, postupne uvoľňovať a znížilo nároky na zavlažovanie.
Ale koncom roka, po prvom väčšom snehu a následnom odmäku, už bolo vody naozaj dosť aj u nás. Po rokoch sa opäť objavila voda vo svejli a na niektorých miestach trávnatej plochy sa chodilo po mäkkom. Vyzerá to, že spodné vrstvy pôdy na našom pozemku už doplnili vlahový deficit z minulosti. Po pár dňoch nastúpil opäť mráz a teraz môže začať snežiť. To zafixuje vodu na pôde na dlhšiu dobu.
Podobné príspevky
