Takto som oslovil suseda, kráčajúc do nášho sadu, keď vypol svoj nedávno kúpený motorový kultivátor. Pozrel na mňa nechápajúc, čo sa ho pýtam, veď pripravuje pôdu na ďalšiu výsadbu a opýtal sa: „Ako?“ „No tým kultivátorom, po ňom sa pôda vysuší, lebo voda sa odparí.“ Nebol to prvý náš rozhovor na tému rozdielneho prístupu k pôde, ale nemám pocit, že by sa na neho niečo „chytalo“.
Musím to rozdrviť na menšie kusy, lebo sú tu veľké hrudy a je to tvrdé – zdôvodňoval sused svoj postup.
A viete, prečo je to všetko tvrdé? Lebo je to suché. – pokračoval som v opise zjavného. A suché je to preto, že ste to v marci zoral, prešiel veľkým kultivátorom a nechal dva mesiace ležať tak, odkryté. Všetka voda sa z pôdy vyparila vplyvom slnka a vetra. A nie len, že pôda vyschla, zničili ste aj pôdny život a dážďovky sa presťahovali hlbšie do pôdy, takže vám pôdu na povrchu nehnoja, a zase použijete NPK, čím ich život opäť skomplikujete a navyše budete musieť aj toto políčko zase polievať. Teda míňať svoj čas aj peniaze za niečo, čo ste predtým sám zničili.
A vy nemáte sucho? – neveriacky opáčil sused.
Nie, nemáme, lebo pôda neostala už desať rokov holá, stále je niečim zakrytá. Aj teraz idem pokosiť vysokú trávu, aby Olinka mala čím zamulčovať mladé stromčeky a my sem nemuseli nosiť vodu, lebo tu nemáme studňu. – narážal som na jeho vlaňajšiu výsadbu mladých stromčekov uprostred toho zoraného políčka, kde tri stromčeky už stihli skapať v tej púšti a štvrtý ešte živorí.
Už mesiac nepršalo. – pokúšal sa ospravedlniť svoje počínanie.
Ani u nás, a napriek tomu nie je sucho. – ako keby aj ich pozemok nebol na svahu a pod najvyšším vrchom okresu, odkiaľ sa čerpá voda aj do okresného mesta.
Nechal som suseda tak s jeho Jánošíkovým syndrónom, lebo si nerobím ilúzie, že po dlhých rokoch zmení svoje správanie sa k pôde, ktorú už roky obrába rovnakým štýlom, len minulý rok kúpil nový traktorík, k nemu pluh a tiež dva rotavátory na benzín. Zrejme im vyplatili životnú poistku 😉 tak zainvestovali 😀 A naďalej si budú dorábať svoje vlastné potraviny, len budú stále drahšie. Zatiaľ na to majú tri dôchodky, jednu výplatu a jednu materskú. No ak ich bude onedlho o jedného starca menej a o jedného drobca viac, zmení sa niečo v ich hlavách?
Moja skúsenosť je, že spýtať sa nás na podrobnosti pestovania zeleniny s mulčovaním namiesto obrábania pôdy pluhom a rotavátorom alebo s motykou a rýľom prídu ľudia až vtedy, keď už načisto nevládzu. Vtedy sa pýtajú, ako to vlastne robíme, že neorieme a neokopávame a napriek tomu dopestujeme toľko zdravej zeleniny? Bez postrekov a umelých hnojív? Tedy oproti nim takmer zadarmo?
A hoci o pár dní po našom rozhovore niekoľko dní jemne pršalo a za päť dní napršalo asi 50 mm zrážok, kým u nás v humóznej pôde plnej uhlíka vďaka dážďovkám a mikróbom pod vrstvou mulču sa tá voda zachytila, u ľudí so „vzorne obrobenou pôdou“, teda holou a vo vnútri prakticky mŕtvou, sa voda neudržala a odtiekla dolu do járkov. A ihneď po skončení dažďa ju začalo vysušovať slnko a vietor, takže už tri dni po daždi ľudia začali zase okopávať, a samozrejme aj zavlažovať.
Niektorí ľudia sú nepoučiteľní. Konajú bezhlavo vždy to isté bez ohľadu na okolnosti. Podnebie okolo nás sa mení, ale postupy zaužívané roky ostávajú stále rovnaké, hoci stále menej účinné a viac náročné. Ľudia nerozmýšľajú, len opakujú. A keď sa nedarí, pridajú. Viac driny, viac strojov, viac vody, viac hnojiva. A menej zostáva im peňazí.
Podobné príspevky
