Kúsok od nás býva stará pani, ktorá z priedomia často sleduje, čo sa deje na ulici a aj pozerá do našej záhrady. Keď prídeme a je vonku, vždy sa nám prihovorí a pýta sa, čo ideme zase robiť. Už vlani sa z nás tešila, že do ulice prišli mladí 😉 Páči sa jej naša predzáhradka aj ako si Olinka poradila s pŕhľavou, čo roky rástla vo dvore. Capce sú iste krajšie. No cez vysoké vŕbové prúty na plot nevidí ďalej do záhrady a preto nás raz poprosila, že by sa rada do našej záhrady pozrela.
Začiatkom septembra sme využili čas, kedy je záhrada ešte celkom pekná, ale slnko nie je veľmi silné ani nepršalo. Predsa len tetuška má vyše osemdesiat rokov, nech sa cíti príjemne. Olinka pre ňu zašla a priviedla ju k nám.
V predzáhradke si zblízka prezrela nie len kamennú špirálu s bylinkami a kvetmi, ale aj kvety pri plote a pod oblokmi domu. Zaujímalo ju, prečo pestujeme vŕby v predzáhradke aj vo dvore a potom sa nevedela vynačudovať nad tým, ako nám rastú tekvice hokaido aj uhorky dole v záhrade.
Zaujali ju vyvýšené záhony a páčilo sa jej mať zeleninu bez zohýnania. Kvitovala aj mulč zo slamy aj to, že sa spotrebuje menej vody. Hneď vedľa na U-záhonoch pochválila kombináciu kvetov a zeleniny. Veľa sa pýtala, lebo takú záhradu ešte nevidela. A bolo na nej vidno, že hoci má vysoký vek a sluch už jej veľmi neslúži, tak hlava jej funguje dobre a rýchlo.
Keď sme prešli okolo novej vinice ku kustovnici a k začiatku ovocného sadu, pýtala sa na pre ňu neznáme druhy kríkov. A potom povedala:
„Tak ja už viem, prečo vy sem chodíte každý deň. Vy sem chodíte ako do parku!“
Neviem, či sme za tie dva roky počuli krajšiu pochvalu našej záhrady.
Podobné príspevky
