Zelené hnojenie záhradky Po intenzívnom využívaní zeme pri pestovaní zeleniny či iných plodín je nevyhnutné vrátiť do pôdy živiny, ktoré boli rastlinami použité. Toto rieši hnojenie. Podľa dostupných možností ľudia hnoja maštaľným hnojom, granulovaným či inak spracovaným prírodným hnojivom alebo hnojivami umelými. Potešiteľné je, že sa opäť začína do popredia dostávať takzvané zelené hnojenie. A to ako u malých záhradkárov, tak aj u veľkých pestovateľov na lánoch polí. Nie všetky plodiny je vhodné používať ako zelené hnojivo a tiež treba vedieť, kedy je správna doba ho používať.




Zelené hnojenie spočíva v pestovaní rastlín, ktoré pokryjú povrch pôdy, zabránia rastu burinám a súčasne chránia povrch pôdy pred vysychaním a potom sa táto organická hmota poseká na malé kúsky a zapraví do pôdy. Výsledkom je dodávka organickej hmoty do pôdy, prehnojenie pôdy a zvýšená schopnosť pôdy udržať vlahu.

Plodiny na zelené hnojenie

Plodín, používaných na zelené hnojenie, je celý rad, nie všetky sú ale vhodné pre každý typ pôdy. Okrem výberu vhodnej plodiny treba tiež dodržať zásadu, že sa nemá používať rastlina príbuzná tej, ktorá bola pestovaná na ploche pred zeleným hnojením, alebo bude nasledovať po zelenom hnojení. Zelené hnojivo po posekaní treba nechať niekoľko dní zaschnúť a až potom vpraviť do hĺbky najviac 15 cm. Čerstvé by mohlo v zemi začať hniť.

Zelené hnojenie suchej pôdy

Pre suché pôdy sa hodia najlepšie: Vika panónska, Facélia vratičolistá.

Zelené hnojenie mokrej pôdy

Do mokrej pôdy sa najlepšie hodí: Ďatelina hybridná, Kapusta repková,

Zelené hnojenie pre všetky druhy pôd

Univerzálnymi plodinami, využívanými pre všetky druhy pôd, sú: Ďatelina plazivá, Vičinec vikolistý, Vlčí bôb biely, žltý, Vika siata. S úspechom sa používa aj horčica, hrach alebo repka olejná, pohánka, ovos alebo jačmeň.

Súvisiace:  Permakultúra v meste Zvolen

Siatie zeleného hnojiva

Plodiny pre zelené hnojenie nie je potrebné siať do riadkov, semená na malých plochách jednoducho rozhodíme rukou na povrch pôdy, hrabličkami zapravíme pod povrch a dobre utlačíme. Pred siatím musíme zbaviť pôdu zvyškov predchádzajúcich plodí a buriny. V malých záhradkách je dobré rastliny posekať, keď dosiahnu výšku asi 5 cm. Najčastejšie sa plodiny vysievajú po zbere hlavnej úrody na políčkach alebo skoro na jar, aby stihli vyrásť pred siatím plodín pre úrodu. Zelené hnojivo vysiate na jeseň cez zimu zmrzne a do pôdy sa zapravuje na jar.

Ďatelina a strukoviny majú na svojich koreňoch baktérie, ktoré premieňajú vzdušný dusík na zlúčeniny dusíka, ktoré potom obohacujú pôdu. Takže tieto rastliny okrem toho, že nám dávajú úrodu, zároveň aj obohacujú pôdu o dusík.

Ešte ste nevyskúšali zelené hnojenie? Je najvyšší čas. Je to nie len ekologické, ale aj ekonomické hnojenie.



Podobné príspevky

Pestujeme pomocou recyklovaných pet fliaš
Toto je úvod pôvodného článku, ktorý sa nachádzal na pôvodnom...
Čítať ďalej
hruskahruska
Hrušky, všade samé hrušky
Toho roku sa nám urodil akosi priveľa hrušiek. Pekné,...
Čítať ďalej
Rovný základ na nerovnom pozemku
Rozhodnete sa postaviť v záhrade voliéru, nájdete najvhodnejšie miesto...
Čítať ďalej
Pažítka
Toto je úvod pôvodného článku, ktorý sa nachádzal na pôvodnom...
Čítať ďalej
Načo chodíš do záhrady, keď neokopávaš?
Touto otázkou nás "zarazila" jedna známa, keď jedného dňa...
Čítať ďalej
Čo so zeminou po presádzaníČo so zeminou po presádzaní
Čo so zeminou po presádzaní
Izbové kvety treba z času na čas presadiť. Jednak...
Čítať ďalej