V dlhotrvajúcom suchu a teple, aké sme spoznali v júli tohto roku, túto obavu vyslovilo niekoľko ľudí, s ktorými som sa o panujúcom počasí aj o tom, ako v takých podmienkach pestovať zeleninu a dosahovať úrodu, rozprával. Všetci do jedného sme hovorili o potrebe zavlažovať záhony, resp. zeleninu na nich a o tom, ako trpia mladé kríky bobuľovín alebo nedávno vysadené malé stromčeky. Čo ma však prekvapilo, nikto nespomenul spôsob, ako ušetriť vodu pri rastlinách, každý len o potrebe väčšej dodávky vody a o riziku, že jedného dňa nebude v studniach vody dosť. Lebo dažďová voda zo zásobníkov sa minula už dávno.
Každému, kto je ochotný ma počúvať, hovorím už dávno, že na problém vody v pôde a na zavlažovanie záhonov, je potrebné sa pozerať komplexne. Ale ako keby mali štvorku zo slovenčiny, či mali problém chápať pojmy. Ako napríklad slovo „komplexne“. Vycítim to z rozhovorov, vidím pri pohľade do záhrad.
Doteraz skutočné problémy s vodou neboli
S vodou je to ako s majetkom či peniazmi. Šetriť treba, kým je z čoho, kým sú príjmy. Lebo keď vyschnú príjmy, je na šetrenie pozde. Aj pri peniazoch, aj pri vode. Na druhej strane, kým sú prostriedky, treba investovať. Nie bezbreho míňať, investovať. Teda vydávať dosť na to, aby sa v budúcnosti násobne vrátilo. A investovať sa dá čas (do štúdia poznatkov a skúseností iných, do budovania systémov pre šetrenie v ďalšom roku) aj peniaze (na nákup vybavenia, ktoré zabezpečí úsporu času, peňazí či materiálu (vrátane vody). Teda kým je vody v pôde dosť a netreba venovať toľko času polievaniu ani energie do čerpadiel, naučiť sa lepšie hospodáriť s vodou, aby sme v budúcnosti nemuseli míňať veľa času na polievanie ani energie na čerpadlá a ani nemíňali toľko vody, lebo tá jednoducho v potrebnom množstve (v starom spôsobe uvažovania gazdovania) nemusí byť k dispozícii. Vrátane toho, že elektrina môže byť výrazne drahšia, čo má ambíciu výrazne narušiť ekonomiku domácej produkcie potravín a zeleniny.
Žiaľ, takmer vždy sa stretávam s prístupom nadávania na nepriaznivé počasie, vyslovovania želaní, že by mohlo spŕchnuť a s presvedčením, či skôr ťažkaním si, že bude treba viacej polievať. A to mi hlava neberie. Darmo povieme: „Snáď zaprší“, príroda sa neriadi našimi želaniami. Voda z neba jednoducho nespadne. Nadávanie na teplo počasie tiež nezmení. A dlhšie pustené čerpadlo v studni skutočne spôsobí stratu vody v studni a zajtra už nebude polievať čím, pozajtra nebude polievať čo. Problém sucha chce naozaj vidieť komplexne a komplexne k nemu pristupovať. Komplexne a tvorivo, nie s vidinou, že bude na čo nadávať, ale s cieľom zabezpečiť úrodu aj s tým minimom vody, ktoré k dispozícii je. Lebo to skrátka tak je.
Jánošíkov syndróm
Keď hovorím o potrebe šetrenia vody v zemi mulčovaním, znížení potreby dodávky vody z čoraz suchších zdrojov a o preklenutí čoraz dlhších období bez zrážok, ako keby som hrach na stenu hádzal. Ešte asi stále nie je tak zle, aby bolo naozaj zle. Ešte stále niektorí zarábajú dosť na to, aby si kúpili z týždňa na týždeň drahšie potraviny v meste a súčasne platili násobne viac za elektrinu pri čerpaní vody k zelenine, ktorej produkcia sa limitne blíži nule. Ešte stále nie je hlad, ešte stále sú „v prasiatku“ nejaké peniaze. To ich skutočne chcete vyhodiť von oknom? Ako vodu, rozprášenú po trávniku neskoro popoludní, ktorá sa okamžite vyparí? Lebo na skutočné zavlaženie potrebujete vody desaťkrát toľko, ako jej máte k dispozícii v poloprázdnej studni.
Výber vhodných druhov rastlín
Tvrdohlavosť kulantne povedané, po slovensky jednoducho sprostosť, je ďalším problémom súčasných záhradkárov, ktorá im zvyšuje náklady, znižuje výnosy a prináša frustráciu namiesto radosti. Máte „sebabičujúci syndróm“? Potrebujete v diskusiách s priateľmi mať sa na čo sťažovať, čo všetko sa vám nedarí? Čo ste urobili zbytočne a čo aj napriek vášmu úsiliu nejde? Robte teda zbytočnú prácu, opakujte do nemoty to isté, „čo sme vždy tak robili“ a zatvárajte oči pred realitou. A potom pohľadajte na Googli Einsteinovu definíciu debility…
Teplo tu nie je prvý rok, sucho tiež nie. Menia sa podmienky pre pestovanie aj život, sú iné, než na aké sme boli roky zvyknutí. A teraz čo? Prežijeme a prispôsobíme sa, alebo neprežijeme v duchu tradícií? Výber je na vás.
Vysadiť Paulovniu na suchom mieste a očakávať bujný rast a kvitnutie? Vysadiť pri plote „moderné“ tuje a potom na ich závlahu použiť posledné zvyšky vody v studni a pritom vysloviť obavu o vodu? To sú len dva príklady z môjho pohľadu nerozumného správania sa a hospodárenia s vodou. Ak vieme, že počasie bude čím ďalej horšie z pohľadu doterajšieho spôsobu záhradkárčenia, tak to beriem do úvahy už pri zakladaní alebo rozširovaní záhrady. A vyberiem si také odrody kvetov a kríkov aj stromov, o ktorých viem, že sú menej náročné na údržbu, závlahu a ľahšie znášajú vysoké teploty. Ktoré nepotrebujú intenzívnu starostlivosť chemickými postrekmi. Ktoré možno majú o niečo menšiu úrodnosť, ale zase bezvýznamnú potrebu starostlivosti. Či sa nedá chváliť tým, ako „nič nerobím a všetko rastie“?
Namiesto tují Amelanchiery a okrem zásteny pri plote mám aj kopu chutného ovocia, a ešte skôr, ako dozrejú jahody. A bez práce! Namiesto stovky metrov plastových hadíc kúpim za desatinu ceny ďalší balík slamy a zamulčujem záhony aj kmene stromov. A „keď to príde“, budem potrebovať tretinu vody, ako minulý rok. Aj tretinu času na zavlažovanie, menej elektriny. A ak sa mi podarí znížiť odber vody zo studne aj zmenšiť výpar zo záhonov, nemusím sa pred susedmi obávať, že mi dojde voda v studni. Či je to národný šport sťažovať sa a nechceme vyzerať ako Vševedko, ktorému sa darí, lebo by nám závideli?
Zmena klímy je fakt
Bez ohľadu na to, či za to môže človek a jeho priemysel, lode na mazut na moriach alebo sopky na Islande alebo len zväčšené Slnko, zmena klímy je tu. Po slovensky je tu zmena podnebia v našom pásme. Môžete na to nadávať, môžete sa sťažovať, môžete po bruselsky proti tomu bojovať. Jediné, čo pomáha, je zmieriť sa s tým. A prispôsobiť sa. Zmeniť záhradkárske zvyklosti, zmeniť niektoré druhy rastlín, niečo prestať robiť, niečo robiť inokedy a niečo, čo ste doteraz nerobili, robiť začať.
Skúsenosti iných sú k dispozícii, rovnako tak vedomosti, z ktorých sa dá čerpať. V prvom rade si ale treba uvedomiť realitu, v druhom naše možnosti a v treťom začať robiť zmeny. A kedy? Hneď teraz. Je najvyšší čas!