Odoberať
Záhradníkov rok je jeden kolotoč. Len čo na jeseň skončí s upratovaním zeleninovej záhrady, môže po Novom roku rozmýšľať o vysievaní semien na priesady, aby ich včas zasadil do záhonov. A potom sa o ne staral, plel a polieval stále dokola. Alebo môže priesady zamulčovať.
Staré mamy vám povedia, že „To sme vždy tak robili“. A na otázku „Prečo?“ vám často starí ľudia povedia, že „Tak to treba“. Ale až pravdivou odpoveďou na túto otázku zistíte, čo naozaj treba. Aj v záhrade.
Pletie záhonov má za cieľ:
– skypriť tvrdý prísušok po daždi alebo polievaní
– odstrániť burinu
– prerušiť kapiláry a šetriť vyparovanú vodu z pôdy
– privodiť záhradkárovi bolesť chrbta
Konečným cieľom je prosperita zeleniny. A čo keby som vám povedal, že to viete dosiahnuť s oveľa menšou námahou a ešte pri tom ušetríte? Chceli by ste si o tom prečítať?
– nastieľanie holej pôdy zabráni prístupu svetla k semenám a výhonkom burín a tie preto nerastú
– nastieľanie chráni holú pôdu pred slnkom a vetrom a bráni vyparovaniu vody z pôdy a prehrievaniu koreňov zeleniny
– nastieľanie vytvára vlhké prostredie so zvyškami rastlín pre dážďovky, ktoré pôdu okolo zeleniny prekyprujú a prihnojujú celý rok
– pri nastieľaní preto netreba okopávať a aj zálievka je výrazne znížená. Šetrí sa tým nie len voda, ale aj elektrina pre čerpadlo. A samozrejme chrbát záhradkára.
Ako nástieľku je možné použiť seno, ktoré nakosíme v sade a nemáme ho ako skŕmiť. Pre mulčovanie nemusí byť dokonale vysušené, ako pre zajace či iné hospodárske zvieratá a preto nevadí, ak aj počas sušenia zmokne. Skôr sa rozloží na živiny. Bežne treba vrstvu cca 10 cm počas sezóny minimálne dvakrát alebo aj trikrát doplniť.
Ďalším osvedčeným materiálom na mulčovanie je slama. Opäť nemusí byť najnovšia, skôr naopak. Čerstvá slama viaže v pôde dusík (a neskôr ho do pôdy vylučuje), staršia slama sa skôr rozloží. Bežne nástieľka zo slamového mulču vydrží na hriadke rok až dva. Vrstva by nemala byť slabšia, ako desať centimetrov.
Využiť sa dá aj drevná štiepka, ale len z listnatých stromov a stačí tak 5 cm vrstva. Rozhodne nevhodná je štiepka z kôry z obchodov! Predáva sa najčastejšie borovicová, tá okysľuje pôdu a je vhodná len pre čučoriedky, pretože takéto ph pôdy spomaľuje rast zeleniny.
Kedy mulč zarýľovať?
Na túto častú otázku sa dá odpovedať jednoducho: NIKDY. Mulč ostáva na záhonoch trvale, len sa navrch vždy pridáva nová vrstva. Vo vlhkom prostredí na jeho spodku dochádza k premene na humus za pomoci húb, užitočných pôdnych baktérií a dážďoviek a tým klesá hrúbka nástieľky. Vrstva zeme sa obohacuje trvale o výživné látky pre pestovanie zeleniny, takže odpadá pravidelné prihnojovanie na jeseň alebo na jar. Toto za vás zabezpečia dážďovky.
Po zbere úrody mulč chráni pôdu pred premrznutím a preto dážďovky a pôdne baktérie môžu pokračovať vo vytváraní humusu pre vašu budúcu úrodu aj cez zimu. Keďže pôda do hĺbky nepremrzne, nemusí sa dlho na jar zohrievať. A pred výsadbou sadeníc stačí mulč zľahka rozhrnúť, urobiť miesto pre priesadu a po jej zasadení znovu prihrnúť ku stonkám. Prípadne podľa jeho hrúbky ho doplniť.
Nový záhon bez rýľovania
Potrebujete vytvoriť nový záhon na súčasnom trávniku? Zabudnite na rýľ, zoberte si vidly. A na mieste budúceho záhona nasteľte asi 10 cm vrstvu slamy alebo starého sena. Nechajte tak a po štyroch či šiestich týždňoch skúste mulč odhrnúť. Uvidíte kyprú a vlhkú pôdu, do ktorej môžete vysievať alebo vysádzať nové rastliny. Všetku prácu s kyprením za vás urobili pôdne živočíchy.
Rovnako môžete postupovať aj na súčasných záhonoch, ak máte pocit, že sú na jar zaburinené. Buď burinu pred nastieľaním skoste alebo dobre ušliapte čižmou, aby ani stonka netrčala nad nástieľku. Vtedy by totiž bola zamulčovaná práve táto burina a ona by rástla najlepšie.
Na záhon sa nestúpa
U nás je stále bežné, že sa celá pestovateľská plocha zorie, prejde rotavátorom a potom sa v pôde vychodia chodníky a na zvyšku sa pestuje. A keď v chodníku vyrastie burina, tak sa chodník zrýľuje. Možno sa to tak robilo, rozhodne to nie je normálne. Chodník by mal byť v záhrade trvalý a preto burinu v ňom treba pokosiť. Po treťom takom kosení sa namiesto buriny objaví tráva a po tej sa chodí rozhodne lepšie, ako po zablatenej zemi. Tento proces sa volá sukcesia a keby ste do toho nezasahovali, po tráve by sa objavili kríky a neskôr stromy. Stačí si spomenúť, ako sa menili bývalé pasienky a vinice…
Preto by ste si mali v záhrade určiť, kde sa bude chodiť a kde sa bude pestovať. Pestovateľské plochy by mali byť široké najviac asi 130 cm. Je to preto, aby ste zo všetkých strán dočiahli do stredu záhona a pri sadení alebo zbere úrody do záhona nestúpali. A neutláčali kyprú zem.
Chodníky nechajte zarásť, postupne sa na nich vytvorí súvislý trávnik, po ktorom sa príjemne chodí a stačí ho raz za čas skosiť. A trávu použiť na mulčovanie záhona vedľa chodníka.
Že sa takéto pevne vytvorené záhony ťažko orú a rotavátorujú? No a čo? Veď vy už teraz viete, že pre zeleninu nepotrebujete pôdu orať, rýľovať, kypriť, lebo to za vás robia dážďovky a ešte ušetríte aj to málo vody, čo v pôde ostáva.
Stále neveríte?
Lepšie je raz vidieť ako sto razy počuť. A ja s vami súhlasím. A rovnako som aj postupoval. Najprv sme si všetko vyskúšali na jednom malom záhone. Vyberte si jeden záhon, kľudne ten najhorší v celej záhrade alebo ten na jej konci, kam sa vám ani chodiť nechce. Namiesto rýľa použite nástieľku. Burinu skoste, nechajte na mieste (živiny, ktoré jej korenie vytiahli zo zeme sa po rozložení dostanú do zeleniny) a prikryte vrstvou slamy alebo sena. Žiadne kudrlinky, načechraná hmota. Pekne hrubá a ťažká vrstva mulču, cez ktorú sa svetlo nedostane k pôde a semenám v nej. Pestujte takto jednu sezónu a potom povedzte, nie mne, ale sebe, kde ste dopestovali lepšiu úrodu a kde ste sa menej nadreli.
Ak sa vám to nebude páčiť, kľudne sa môžete vrátiť k osvedčenému hrdlačeniu a páleniu nakoseného sena. Kľudne kupujte hnojivá v obchodoch a kľudne okopávajte každý tretí deň po polievaní záhonov.
Ale ak zistíte, že mulčovanie šetrí čas, peniaze aj zbytočnú námahu, podeľte sa s nami aj ostatnými čitateľmi v komentári pod článkom.
