Odoberať
Prišiel apríl a nad celou dedinou sa ozýva zvuk rotovátorov. Kto má malé záhonky blízko pri dome, púšťa elektrický, kto má väčšie obrábané plochy, naštartoval benzínový stroj. Všetci pripravujú pôdu na výsevy a výsadbu. Jarné práce začali, tak ako sa to vždy robilo. A všetci sa tešia, ako majú riadne obrobenú pôdu, tak ako si to predstavujú. Škoda len, že sa o pôdu nestarajú tak, ako by to ona chcela. Opäť víťazí sila nad rozumom.
Všetko zdokumentuje jedna poznámka spokojného záhradkára, ktorý práve odložil svoj rotavátor: „Ako to rýchlo schne.“ To je presne ono. Ľudia skyprili pôdu, zväčšili plochu pre výpar a voda sa z pôdy rýchlo dostane do vzduchu. Áno, do kyprej pôdy sa lepšie vysieva aj sadia priesady, ale to sa dá dosiahnuť aj iným spôsobom.
Aby bolo jasné, mne nevadí, že záhradkári na jeseň orú a na jar pôdu kypria rotavátorom. Dokonca mi nevadí, že si tak rozmixujú svoje dážďovky a pripravia sa tak o možnosť dohnojovania počas sezóny. Slušná dážďovka aj tak v takých záhonoch radšej zdrhne do väčších hĺbok alebo úplne preč, pretože väčšinou kto orie a rotavátoruje, tak aj hnojí NPK a kto živý by tam už ostával.
Na čo mávam ťažké srdce je skutočnosť, že títo oráči sa v lete sťažujú, že je sucho, nič poriadne nerastie, že treba veľa vody na zavlažovanie. Nuž, keď ste si vodu zo zeme na jar vypustili, a v lete neprší, musíte siahnuť do studne a do peňaženky. Keď tvrdošijne robíte to, „čo sa vždy robilo“ a nevnímate zmeny vonkajších podmienok, nedá sa mi s tým nič robiť. Keď vám nestačí vidieť na záhonoch alebo tu na webe, čo sa s tým dá robiť, tak vám treba, po vašej zásluhe.
