Odoberať
Keď prestane slnko páliť, ochladí sa nie len zem, ale aj múry kamenného domu. V miestnostiach začína byť zima a vlhko. A pretože tu trvalo nebývame, tak tu ani nekúrime. Nemáme kachle ani plynový kotol. Mohli by sme prikurovať elektrickým konvektorom, ale bez dozoru ho nenecháme a za tú chvíľu, čo sme tu cez víkendy, by sa aj tak nič poriadne nezohrialo. Našťastie aj slabé slnko pri vytrvalom svietení poskytuje dosť tepla na temperovanie a vysušovanie. Tento rok som nemusel nič vymýšľať ani vyrábať, mohol som použiť vybavenie z minulého roka. Len som všetko trošku upravil a samozrejme prestavil z letnej na zimnú prevádzku. Najmä som vylepšil tepelnú izoláciu, aby som prácne získané teplo nepúšťal naspäť do voľného priestoru. Aspoň som si precvičil prácu s tavnou pištoľou.
Pre začiatok som upravil umiestnenie solárnej sušičky ovocia a na okno poslednej miestnosti nasadil drevený rám s prechodkou. Komín na sušičke som spojil s prechodkou na okne plastovými odpadovými rúrami a na ne upevnil penovú tepelnú izoláciu v troch vrstvách. Dve vrstvy som tu mal už vlani, ale aby som zakryl spoje a zlepšil izoláciu, dokúpil som tretý obal. A všetky spoje spevnil tavnou pištoľou.
Vo vnútri miestnosti je na vstupný komín nasadený malý 12 V ventilátor, ktorý má energiu z toho väčšieho solárneho panelu. Malý panel slúži na nabíjanie solárneho senzorového svetla v miestnosti. Takže keď svieti slnko, zohreje vzduch v sušičke aj zapne ventilátor, ktorý ho vyfúkne do miestnosti. Vzduch je tak zohrievaný a vysušovaný celý deň, ak nie je zamračené. A je to bezpečné aj počas našej neprítomnosti v záhrade.
Vlani sme tak dosiahli teplotu až o 5 stupňov viac, ako vo vedľajšej miestnosti a nič tu nezamrzlo. Ani akumulátory do náradia, ktorým mráz rozhodne nesvedčí. A aj voda na pitie či na uvarenie čaju je stále tekutá. Bez toho, že by sme museli niekomu platiť nejaký paušál.
