Odoberať
Po vlaňajšom „testovacom roku“ sme sa do pestovania zeleniny tento rok pustili naplno. Ukázalo sa, že pôda je tu výborná, slnka dostatok a ani s vodou problémy mať nebudeme. Jednak na mnohých miestach sa vyskytujú prúdy podpovrchovej vody, ktorú sme sa naučili najprv využívať a až potom prebytočnú odvádzať preč, jednak máme za domom vlastnú studňu, z ktorej dokážeme zavlažovať zeleninu aj ovocné stromy. A papriky sa nám odmenili bohatou úrodou a skvelou chuťou.
Tag → zelenina
Paprikám sa tento rok veľmi darilo
Záhrada ako park
Kúsok od nás býva stará pani, ktorá z priedomia často sleduje, čo sa deje na ulici a aj pozerá do našej záhrady. Keď prídeme a je vonku, vždy sa nám prihovorí a pýta sa, čo ideme zase robiť. Už vlani sa z nás tešila, že do ulice prišli mladí 😉 Páči sa jej naša predzáhradka aj ako si Olinka poradila s pŕhľavou, čo roky rástla vo dvore. Capce sú iste krajšie. No cez vysoké vŕbové prúty na plot nevidí ďalej do záhrady a preto nás raz poprosila, že by sa rada do našej záhrady pozrela.
Tretí výsev reďkoviek
Reďkovky poznáme ako jarnú zeleninu, ktorá je k dispozícii medzi prvými plodmi záhrady. Veľkou výhodou tejto zeleniny je fakt, že narastie do konzumnej veľkosti veľmi rýchlo. Nepotrebuje až tak veľké teplo, zato celkom dosť vody. A tej býva na jar v záhrade dosť. Podobné podmienky panujú na jeseň. Preto sme využili uvoľnený záhon a do kyprej pôdy vysiali jesennú dávku červených reďkoviek. Mali sme výsevný pásik z jarnej záhradkárskej výstavy v Trenčíne, tak prečo má ležať v krabici, keď je zem ešte zohriata a reďkovky môžu dozrieť.
Rajčiny dolu hlavou veľmi nerastú
Netradičné spôsoby pestovania, inovatívne postupy a iné progresívne nápady nás veľmi zaujímajú a nezriedka niektoré aj odskúšame, aby sme si overili ich funkčnosť v našom prípade. Ostatne veď celá naša záhrada je z pohľadu domácich netradičná a divná. No plne funkčná, výkonná a efektívna. No na možnosť pestovať zeleninu dolu hlavou sme sa už od začiatku pozerali skepticky a skôr zo srandy sme si na jar objednali zásielku s pestovacími vakmi. Reklama na internete ich propagovala na pestovanie paradajok. Uvidíme, vyskúšame, povedali sme si. Za tých pár eur nám tento experiment a najmä sranda stojí. Ako to teda s rajčinami dolu hlavou v našej záhrade dopadlo? Akú úrodu sme zo zavesených vakov tento rok pozbierali?
Koľko pohárikov sme zavarili?
Túto otázku často dostávame od ľudí, ktorí majú svoju záhradu alebo zavárajú a konzervujú ovocie a zeleninu z toho, čo dostali od rodiny alebo výhodne nakúpili cez známych, prípadne na tržnici. Počet pohárov môže hovoriť nie len o tom, čo rodina cez zimu a na jar celkovo zje, ale aj o tom, aké veľké zásoby si robí na zimné mesiace. Ľudia veria, že si ukladajú na zimu vitamíny zo záhrady, ktoré nestihli skonzumovať čerstvé a že sa budú mať dobre. Že sa takto starajú aj o svoje zdravie.
Úroda paradajok je naozaj bohatá
Ak sa niečomu tento rok v našej záhrade mimoriadne darilo, tak sú to určite paradajky. Začalo to už tým, že po vysiatí semienok z vlaňajšej úrody sa priesadám doma mimoriadne darilo a po úspešnom vyklíčení rástli ako z vody. Bolo ich toko, že sme ich nemali kam zasadiť, takže sme museli rozšíriť pestovateľské plochy. Okrem kríčkových paradajok sme zasadili pár rastlín aj divých paradajok s malými žltými plodmi a neskôr v lete sme nestíhali pridávať opory, pretože tie stávajúce boli preťažené. A teraz nestíhame paradajky jesť.
Uhorky v záhrade končia
Zelenina žiaľ v našich podmienkach patrí k jednoročným rastlinám. Na rozdiel od stromov alebo iných trvaliek na kvetinovom záhone ju musíme každý rok vysadiť na novo a s koncom leta a s prichádzajúcimi chladnými dňami sa končí aj jej životnosť. K prvým rastlinám, ktoré oznamujú koniec pestovateľskej sezóny, patri uhorky. Nie inak tomu je aj v našej záhrade. Listy uhoriek začali pomaly žltnúť a hnednúť, až uvädli úplne. Ešte pred týždňom vyzerali vitálne a zdravé a teraz už počítame, koľko uhoriek ešte stihneme toto leto zjesť. Cyklus prírody je neúprosný. Hoci chodíme do záhrady v tričku s krátkym rukávom, jeseň je už na spadnutie. Uhorková sezóna skončila.
Raňajky zo záhrady
Je to skvelý pocit, keď si na tanier položíte veci, ktoré ste si dopestovali vlastnými rukami vo vlastnej záhrade. Nie ste odkázaný na to, či v obchodoch majú čerstvé potraviny alebo nie, či v Španielsku bola úroda, cestou sa nepokazil kamión alebo ľudia pred sviatkami vykúpia obchody. A do istej miery nie ste závislý ani na tom, či máte prácu a pravidelnú mzdu. Dobrý pocit sprevádza vynikajúca chuť vo vlastnej záhrade dopestovanej zeleniny, ktorú môže umocniť aj doma pečený kváskový chlieb. Takéto raňajky ja teraz mávam takmer každý deň.
Pestovanie zeleniny a pečenie chleba – cesta k nezávislosti
Z jednej TV relácie si pamätám údaj, že pred začiatkom 2. svetovej vojny pracovalo v poľnohospodárstve 50 % Američanov a teraz len 2 %. Pritom teraz je obyvateľov USA určite viacej a známe sú prípady, kedy sa prebytky úrody hádzali do mora, aby sa neznížila cena produkcie. Každý si tento fakt vyhodnotí inak. Niekoho zaujme to enormné zvýšenie efektívnosti práce v poľnohospodárstve, niekto vidí prudké zníženie námahy. A ja vidím prudký nárast počtu ľudí, závislých od dodávok potravín od niekoho cudzieho. A niečo podobné sa neudialo len v USA, ale aj v Európe, deje sa to aj u nás, na Slovensku. Stačilo dvadsaťpäť rokov od prevratu a majú nás v hrsti. Teda presnejšie vás majú v hrsti.
Vyskúšali sme pestovať cesnak
Cesnak je celkom náročná plodina na pestovanie. Ale aj celkom žiadaná v kuchyni. Niekomu celkom nevyhovuje jeho chuť, ale každý kto ho je, si chváli aj jeho preventívne a liečebné zdravotné účinky. V minulosti sa pestoval hádam v každej záhrade, dnešná lenivosť dedinčanov nás núti chodiť po cesnak do obchodov. A hoci sme boli zvyknutí skladovať cesnak celý rok, ten lacný predávaný nevydrží. Preto sme cesnak zaradili do nami pestovaných plodín. Chceli sme si vyskúšať, ako sa mu bude u nás dariť a ako jeho pestovanie zvládneme.
