Odoberať
Koncom júla a začiatkom augusta zelenina v mnohých záhradách doslova živorila. Dlhotrvajúce sucho a teplo spôsobilo, že mnohí záhradkári síce zeleninu vysiali a vysadili, ale úrodu nezberali. Typickým príkladom boli uhorky nakladačky, papriky alebo aj fazuľa. Skrátka sa toho neurodilo. Pokiaľ niekto mal zakonzervované ešte z minulého roka, mohol si povedať „Nevadí, mám vlaňajšie“. No ak sa situácia budúci a ďalšie roky zopakuje, znova sa neurodí, čo si povedia potom? Nie je načase zmeniť prístup?
Tag → zelenina
Teraz už majú zeleninu všetci
To je tá choroba paradajok
Keď začínajú dozrievať prvé paradajky, podľa lokality niekde už sú zrelé, inde to ešte len príde, záhradkári sa tešia na prvé šťavnaté zahryznutie a neskôr aj na čerstvé lečo či budúci paradajkový pretlak. Radosť z prvých červenajúcich sa plodov môžu prekaziť tmavé, neskôr hnedé škvrny na spodku plodov. Mnohí pestovatelia siahajú po postrekoch v snahe zachrániť budúcu úrodu a nad záhradou sa nesú smutné slová: To je tá choroba paradajok.
Neboj sa, nikto ti mačky neodjebe
Tento expresívny nadpis som si dovolil ako reakciu na rovnako expresívnu hlášku nášho suseda v záhrade. Tento rok si zaobstaral už štvrtý pár mačiek. Lebo o tie predchádzajúce už prišiel. Mačky v jeho starostlivosti jednoducho tragicky umierajú. A teraz sme si my dokonca dovolili do našej záhrady zaobstarať šteniatko poľovníckeho psíka. Na čo, keď prišiel na to, že to nie je nejaký miešanec z útulku, ostentatívne zahlásil: „Dúfam že nám tieto mačky zase niekto neodjebe.“ Nuž Janko, za svoje zvieratá je zodpovedný predovšetkým ich majiteľ. Ale podľa teba ostatní ľudia sú svine.
Kompost nie je odpad
Kompostovanie je ideálne miesto pre uskladnenie rastlinného odpadu zo záhrady. Celé vetvy sa neoplatí do kompostéra hádzať, na ich predspracovanie slúžia štiepkovače. Veľké kusy by sa dlho rozkladali a ostatné živiny by sa z kompostu „vytratili“. Ale pokosená tráva, ak ju nechcete využívať na mulčovanie okolo stromov alebo na záhony (čo je škoda) sa rozkladajú veľmi rýchlo a taktiež zeleninové vňate či lístie.
Nikto nie je záhradkár, kým nezíska vlastný pozemok
Pred pár rokmi som vypozoroval údiv na tvárach mnohých ľudí, keď sa dozvedeli, koľko času dokážem produktívne tráviť vo svojej záhrade. Ich prekvapenie pramenilo z faktu, že ešte nedávno predtým som o záhrady a záhradníčenie nejavil žiadny záujem a dobre to mne vedeli. A keď sa dnes o tom spolu rozprávame, tak nevedeli prečo ma záhrady nezaujímajú a rovnako tak dnes nepoznajú dôvody tejto podľa nich veľkej zmeny. A ja rovnako tak pozorujem vo svojom okolí zmenu v prístupe ľudí, ktorí zrazu začali pestovať zeleninu alebo ovocie. Na rozdiel od mnohých ľudí ja poznám dôvody, ktoré ku zmene viedli.
O jeden záhon menej
Keby každý rok bol taký, ako ten uplynulý a aj minulý, tak si môžeme dovoliť napodobniť španielske paradajkové bitky. Ale keďže si dopestovanú zeleninu vážime a konzumujeme, nebudeme ju poškodzovať a likvidovať. Radšej sme sa rozhodli zmenšiť pestovateľskú plochu. Ubudne nám priesad, teda aj ušetríme trochu času pri polievaní a odpadnú nám starosti, čo s nadbytkom úrody zeleniny. Kompostér to síce istí, ale menej je niekedy viac. A tak sme súčasne s úpravou záhonov po zbere plodovej zeleniny tiež zrušili jeden zo záhonov.
Kožuch alebo vypínač?
Ako to vidíte vy? Chceli by ste dať vašej záhrade vypínač alebo by ste ju radšej na zimu prikryli kožuchom? Ako by ste chceli dať vašu záhradu zazimovať? A čo si vy vôbec predstavujete pod pojmom „zazimovanie záhrady“? Lebo väčšina mojich známych si predstavuje, že život v záhrade v novembri končí a zobúdza sa až v marci s ustupujúcim snehom. A ja už nemám síl donekonečna opakovať, že je to sprostosť, že je všetko inak a keď prírode nerozumejú a svojej záhrade zvlášť, mali by ísť radšej predávať do supermarketu.
Novembrové papriky
Papriky sú obľúbenou letnou zeleninou aj v našej záhrade. Koncom leta a na jeseň väčšina ľudí zberá úrodu a s koncom teplých dní likviduje aj kríčky zo záhonov, pripravujú ich na jeseň. Dlhé a suché leto naznačovalo predĺženie vegetačnej doby a my sme sa rozhodli iné počasie využiť. Babie leto bolo dlhé a opakovalo sa. A vďaka tomu, že sledujeme nie pranostiky, ale skutočné počasie, sme zozbierali posledné papriky až v období, kedy po iné roky snežilo a bol mráz. Príroda okolo nás sa skrátka mení a oplatí prispôsobiť sa. Záhradkár si tak ušetrí nie len nervy, ale aj drinu a peniaze za potraviny.
Čo pochytal prvý mráz
Dvadsiaty piaty október bol nepríjemný deň. Nie len preto, že plátcovia DPH majú tento termín pevne zafixovaný ako posledný termín úhrady, ale aj pre to, aké počasie nadránom panovalo. Podľa overenej predpovede počasia mala teplota vzduchu nadránom klesnúť až na dva stupne nad nulou. Lenže ráno po zobudení pohľad na autá vonku aj teplomer vo vnútri bytu dával tušiť malér. A popoludní po príchode do záhrady sme videli, čo všetko dokáže mráz znivočiť. A nebolo toho práve málo.
Predĺžené leto
Tradiční pestovatelia, gazdovia a záhradkári majú svoje pranostiky, ktoré odzrkadľujú kolobeh dejov v prírode a sú akýmsi prírodným organizérom, podľa ktorého sa môžeme riadiť pri pravidelne sa opakujúcich každoročných prácach na poliach a záhonoch či v ovocných sadoch. Zdá sa však, že presnosť týchto vypozorovaných zákonitostí prestáva byť v prijateľných medziach a treba hľadať nové indikátory jednotlivých etáp záhradkárskych prác. No nie vždy to musíme považovať za problém.
