Odoberať
Tak som započul na prelome druhej a tretej augustovej dekády hlas spoza plota. Jeden zo susedov sa ráno tešil, že nastupujúce teplé dni donútili španielskych plzákov opustiť „bojisko“ a bude konečne pokoj. Jeho polovička sa mu síce snažila oponovať, ale jeho verdikt bol neoblomný. Je po slimákoch a on už nemusí po večeroch ich vyhľadávať a nemusí rozsýpať drahé granule, aby ich ak nie zlikvidoval, aspoň eliminoval v ich snahe zožrať všetko zelené v dosahu. Lebo toto leto boli slizniaky naozaj v záhradách pohroma.
Tag → zelenina
Slimáky už to vzdali
Semenáriť sa naozaj oplatí
Vrcholiace leto je zberom úrody ovocia aj zeleniny a odmenou za našu prácu s pôdou a na pôde. Vychutnávame si zrelé plody, spracovávame a ukladáme na zimu ich prebytky. No práve toto obdobie je tým časom, kedy môžeme rozhodnúť o našej budúcoročnej úrode jednoročnej zeleniny. A vôbec tým nemám na mysli postreky, umelé hnojivá či prípravu náradia na spracovanie pôdy po dokončenom zbere úrody. Hoci práve tieto tri aspekty sú pre mnohých záhradkárov dôležité, ja ich považujem za „nepodstatné maličkosti“, ktoré odvádzajú našu pozornosť od dôležitého.
Dajte pozor, od koho pýtate radu
Kedysi sa odborné informácie získavali z knižiek. Kto mal šťastie alebo možnosť, kúpil si knihy domov, aby mohol do nich kedykoľvek nazrieť. Kto nemal, bol odkázaný na knižnice, kde za mierny poplatok mal prístup k mnohým knihám, pravda ak neboli práve vypožičané. Takže nebolo možné získať želanú informáciu okamžite, bolo treba aj toto plánovať. Na druhej strane mal človek zvedavý takmer istotu, že sa mu vždy dostane fundovanej, odbornej a správnej informácie.
Teraz už majú zeleninu všetci
Koncom júla a začiatkom augusta zelenina v mnohých záhradách doslova živorila. Dlhotrvajúce sucho a teplo spôsobilo, že mnohí záhradkári síce zeleninu vysiali a vysadili, ale úrodu nezberali. Typickým príkladom boli uhorky nakladačky, papriky alebo aj fazuľa. Skrátka sa toho neurodilo. Pokiaľ niekto mal zakonzervované ešte z minulého roka, mohol si povedať „Nevadí, mám vlaňajšie“. No ak sa situácia budúci a ďalšie roky zopakuje, znova sa neurodí, čo si povedia potom? Nie je načase zmeniť prístup?
To je tá choroba paradajok
Keď začínajú dozrievať prvé paradajky, podľa lokality niekde už sú zrelé, inde to ešte len príde, záhradkári sa tešia na prvé šťavnaté zahryznutie a neskôr aj na čerstvé lečo či budúci paradajkový pretlak. Radosť z prvých červenajúcich sa plodov môžu prekaziť tmavé, neskôr hnedé škvrny na spodku plodov. Mnohí pestovatelia siahajú po postrekoch v snahe zachrániť budúcu úrodu a nad záhradou sa nesú smutné slová: To je tá choroba paradajok.
Neboj sa, nikto ti mačky neodjebe
Tento expresívny nadpis som si dovolil ako reakciu na rovnako expresívnu hlášku nášho suseda v záhrade. Tento rok si zaobstaral už štvrtý pár mačiek. Lebo o tie predchádzajúce už prišiel. Mačky v jeho starostlivosti jednoducho tragicky umierajú. A teraz sme si my dokonca dovolili do našej záhrady zaobstarať šteniatko poľovníckeho psíka. Na čo, keď prišiel na to, že to nie je nejaký miešanec z útulku, ostentatívne zahlásil: „Dúfam že nám tieto mačky zase niekto neodjebe.“ Nuž Janko, za svoje zvieratá je zodpovedný predovšetkým ich majiteľ. Ale podľa teba ostatní ľudia sú svine.
Kompost nie je odpad
Kompostovanie je ideálne miesto pre uskladnenie rastlinného odpadu zo záhrady. Celé vetvy sa neoplatí do kompostéra hádzať, na ich predspracovanie slúžia štiepkovače. Veľké kusy by sa dlho rozkladali a ostatné živiny by sa z kompostu „vytratili“. Ale pokosená tráva, ak ju nechcete využívať na mulčovanie okolo stromov alebo na záhony (čo je škoda) sa rozkladajú veľmi rýchlo a taktiež zeleninové vňate či lístie.
Nikto nie je záhradkár, kým nezíska vlastný pozemok
Pred pár rokmi som vypozoroval údiv na tvárach mnohých ľudí, keď sa dozvedeli, koľko času dokážem produktívne tráviť vo svojej záhrade. Ich prekvapenie pramenilo z faktu, že ešte nedávno predtým som o záhrady a záhradníčenie nejavil žiadny záujem a dobre to mne vedeli. A keď sa dnes o tom spolu rozprávame, tak nevedeli prečo ma záhrady nezaujímajú a rovnako tak dnes nepoznajú dôvody tejto podľa nich veľkej zmeny. A ja rovnako tak pozorujem vo svojom okolí zmenu v prístupe ľudí, ktorí zrazu začali pestovať zeleninu alebo ovocie. Na rozdiel od mnohých ľudí ja poznám dôvody, ktoré ku zmene viedli.
O jeden záhon menej
Keby každý rok bol taký, ako ten uplynulý a aj minulý, tak si môžeme dovoliť napodobniť španielske paradajkové bitky. Ale keďže si dopestovanú zeleninu vážime a konzumujeme, nebudeme ju poškodzovať a likvidovať. Radšej sme sa rozhodli zmenšiť pestovateľskú plochu. Ubudne nám priesad, teda aj ušetríme trochu času pri polievaní a odpadnú nám starosti, čo s nadbytkom úrody zeleniny. Kompostér to síce istí, ale menej je niekedy viac. A tak sme súčasne s úpravou záhonov po zbere plodovej zeleniny tiež zrušili jeden zo záhonov.
Kožuch alebo vypínač?
Ako to vidíte vy? Chceli by ste dať vašej záhrade vypínač alebo by ste ju radšej na zimu prikryli kožuchom? Ako by ste chceli dať vašu záhradu zazimovať? A čo si vy vôbec predstavujete pod pojmom „zazimovanie záhrady“? Lebo väčšina mojich známych si predstavuje, že život v záhrade v novembri končí a zobúdza sa až v marci s ustupujúcim snehom. A ja už nemám síl donekonečna opakovať, že je to sprostosť, že je všetko inak a keď prírode nerozumejú a svojej záhrade zvlášť, mali by ísť radšej predávať do supermarketu.
