Odoberať
Pred pár rokmi som vypozoroval údiv na tvárach mnohých ľudí, keď sa dozvedeli, koľko času dokážem produktívne tráviť vo svojej záhrade. Ich prekvapenie pramenilo z faktu, že ešte nedávno predtým som o záhrady a záhradníčenie nejavil žiadny záujem a dobre to mne vedeli. A keď sa dnes o tom spolu rozprávame, tak nevedeli prečo ma záhrady nezaujímajú a rovnako tak dnes nepoznajú dôvody tejto podľa nich veľkej zmeny. A ja rovnako tak pozorujem vo svojom okolí zmenu v prístupe ľudí, ktorí zrazu začali pestovať zeleninu alebo ovocie. Na rozdiel od mnohých ľudí ja poznám dôvody, ktoré ku zmene viedli.
Tag → zelenina
Nikto nie je záhradkár, kým nezíska vlastný pozemok
O jeden záhon menej
Keby každý rok bol taký, ako ten uplynulý a aj minulý, tak si môžeme dovoliť napodobniť španielske paradajkové bitky. Ale keďže si dopestovanú zeleninu vážime a konzumujeme, nebudeme ju poškodzovať a likvidovať. Radšej sme sa rozhodli zmenšiť pestovateľskú plochu. Ubudne nám priesad, teda aj ušetríme trochu času pri polievaní a odpadnú nám starosti, čo s nadbytkom úrody zeleniny. Kompostér to síce istí, ale menej je niekedy viac. A tak sme súčasne s úpravou záhonov po zbere plodovej zeleniny tiež zrušili jeden zo záhonov.
Kožuch alebo vypínač?
Ako to vidíte vy? Chceli by ste dať vašej záhrade vypínač alebo by ste ju radšej na zimu prikryli kožuchom? Ako by ste chceli dať vašu záhradu zazimovať? A čo si vy vôbec predstavujete pod pojmom „zazimovanie záhrady“? Lebo väčšina mojich známych si predstavuje, že život v záhrade v novembri končí a zobúdza sa až v marci s ustupujúcim snehom. A ja už nemám síl donekonečna opakovať, že je to sprostosť, že je všetko inak a keď prírode nerozumejú a svojej záhrade zvlášť, mali by ísť radšej predávať do supermarketu.
Novembrové papriky
Papriky sú obľúbenou letnou zeleninou aj v našej záhrade. Koncom leta a na jeseň väčšina ľudí zberá úrodu a s koncom teplých dní likviduje aj kríčky zo záhonov, pripravujú ich na jeseň. Dlhé a suché leto naznačovalo predĺženie vegetačnej doby a my sme sa rozhodli iné počasie využiť. Babie leto bolo dlhé a opakovalo sa. A vďaka tomu, že sledujeme nie pranostiky, ale skutočné počasie, sme zozbierali posledné papriky až v období, kedy po iné roky snežilo a bol mráz. Príroda okolo nás sa skrátka mení a oplatí prispôsobiť sa. Záhradkár si tak ušetrí nie len nervy, ale aj drinu a peniaze za potraviny.
Čo pochytal prvý mráz
Dvadsiaty piaty október bol nepríjemný deň. Nie len preto, že plátcovia DPH majú tento termín pevne zafixovaný ako posledný termín úhrady, ale aj pre to, aké počasie nadránom panovalo. Podľa overenej predpovede počasia mala teplota vzduchu nadránom klesnúť až na dva stupne nad nulou. Lenže ráno po zobudení pohľad na autá vonku aj teplomer vo vnútri bytu dával tušiť malér. A popoludní po príchode do záhrady sme videli, čo všetko dokáže mráz znivočiť. A nebolo toho práve málo.
Predĺžené leto
Tradiční pestovatelia, gazdovia a záhradkári majú svoje pranostiky, ktoré odzrkadľujú kolobeh dejov v prírode a sú akýmsi prírodným organizérom, podľa ktorého sa môžeme riadiť pri pravidelne sa opakujúcich každoročných prácach na poliach a záhonoch či v ovocných sadoch. Zdá sa však, že presnosť týchto vypozorovaných zákonitostí prestáva byť v prijateľných medziach a treba hľadať nové indikátory jednotlivých etáp záhradkárskych prác. No nie vždy to musíme považovať za problém.
Semená len zo zrelých paprík
Koncom leta a v jeseni si pochutnávame na plodoch svojej práce. Chrumkavá paprika je jedným z najobľúbenejších druhov zeleniny. Skúsení záhradkári vedia a začiatočníci sa pokúšajú pestovať si svoje vlastné priesady zo semien druhov, ktoré im chutia. Základom je správne zozbierať a dobre uložiť semená pre budúcoročný výsev. Najmä začiatočníci však robia zásadnú chybu, na ktorú chceme v tomto článku upozorniť. Ako teda správne zozbierať a uložiť semená papriky, aby sme si mohli pestovať vlastnú zeleninu?
Mulčovanie zachránilo úrodu, keď sme ochoreli
Permakultúrou nepobozkaní návštevníci našej záhrady sa často pýtajú, prečo máme slamu na záhonoch a kedy ju dáme preč. Po vysvetlení, že nikdy, len ju stále dopĺňame a že nám šetrí vodu aj chrbát, lebo netreba okopávať, niektorí začnú používať rovnaký spôsob a iní to hneď zavrhnú, ako nevhodné pre ich záhradu. No my sme sa nedávno presvedčili, že mulčovať záhony sa naozaj oplatí. Stačí, že nepredvídateľné okolnosti výrazne zmenia vaše plány na najbližšie dni. Napríklad krátke ochorenie.
Načo chodíš do záhrady, keď neokopávaš?
Touto otázkou nás „zarazila“ jedna známa, keď jedného dňa popoludní si ťažkala, čo všetko musí ešte stihnúť a medzi iným aj zájsť do záhrady za mestom a okopať burinu okolo zeleniny a my sme jej povedali, že pretože máme všetko zamulčované, tak u nás popri paradajkách a paprikách burina nerastie. Pre nás bolo zase prekvapením, že jej jediným dôvodom chodenia do záhrady je práve okopávanie. Veď predsa záhrada je radosť, nie utrpenie. Aspoň teda naša permakultúrna záhrada.
Starý mulč neodstraňujeme
Stále viac ľudí sa prikláňa k prírodnému a jednoduchšiemu pestovaniu. Niektorých k tomu privádza snaha robiť veci lepšie a jednoduchšie, u niekoho je to skôr postupná strata fyzických síl vekom. V každom prípade nastieľanie senom a slamou sa začína udomácňovať na záhonoch slovenských záhradkárov. Postupne objavujú výhody takéhoto pestovania zeleniny, ale aj viniča či starostlivosti o ovocné stromy. No zároveň s pôsobením na neprebádanom poli permakultúry sa vynárajú nové otázky, na ktoré očakávajú od nás, ktorí sme ich inšpirovali, odpovede. Ako napríklad: kedy zo záhonov odstrániť mulč, ktorý sme tam nechali na jeseň.
