Odoberať
Permakultúrou nepobozkaní návštevníci našej záhrady sa často pýtajú, prečo máme slamu na záhonoch a kedy ju dáme preč. Po vysvetlení, že nikdy, len ju stále dopĺňame a že nám šetrí vodu aj chrbát, lebo netreba okopávať, niektorí začnú používať rovnaký spôsob a iní to hneď zavrhnú, ako nevhodné pre ich záhradu. No my sme sa nedávno presvedčili, že mulčovať záhony sa naozaj oplatí. Stačí, že nepredvídateľné okolnosti výrazne zmenia vaše plány na najbližšie dni. Napríklad krátke ochorenie.
Tag → zelenina
Mulčovanie zachránilo úrodu, keď sme ochoreli
Načo chodíš do záhrady, keď neokopávaš?
Touto otázkou nás „zarazila“ jedna známa, keď jedného dňa popoludní si ťažkala, čo všetko musí ešte stihnúť a medzi iným aj zájsť do záhrady za mestom a okopať burinu okolo zeleniny a my sme jej povedali, že pretože máme všetko zamulčované, tak u nás popri paradajkách a paprikách burina nerastie. Pre nás bolo zase prekvapením, že jej jediným dôvodom chodenia do záhrady je práve okopávanie. Veď predsa záhrada je radosť, nie utrpenie. Aspoň teda naša permakultúrna záhrada.
Starý mulč neodstraňujeme
Stále viac ľudí sa prikláňa k prírodnému a jednoduchšiemu pestovaniu. Niektorých k tomu privádza snaha robiť veci lepšie a jednoduchšie, u niekoho je to skôr postupná strata fyzických síl vekom. V každom prípade nastieľanie senom a slamou sa začína udomácňovať na záhonoch slovenských záhradkárov. Postupne objavujú výhody takéhoto pestovania zeleniny, ale aj viniča či starostlivosti o ovocné stromy. No zároveň s pôsobením na neprebádanom poli permakultúry sa vynárajú nové otázky, na ktoré očakávajú od nás, ktorí sme ich inšpirovali, odpovede. Ako napríklad: kedy zo záhonov odstrániť mulč, ktorý sme tam nechali na jeseň.
Rajčiny dolu hlavou už nevysadíme
Minulý rok sme zaregistrovali masívnu reklamu na pestovateľský vak pre závesné paradajky. Na jednej strane sme za každý experiment, ktorý môže uľahčiť alebo zlepšiť život záhradkára, na druhej strane sme skeptickí, ak ide vyslovene o nezmysel a marketingové žvásty. Tak sme si objednali zvýhodnené balenie troch závesných vakov na pestovanie paradajok s tým, že to vyskúšame. Samozrejme, že sme sadenie a pestovanie paradajok dolu hlavou dokumentovali a písali o tom aj na tomto webe. Závesný vak na rajčiny si všimli aj naši susedia v záhrade. Od nich aj od ostatných známych, ktorým sme o experimentálnom pestovaní závesných paradajok povedali, sa pýtajú, či aj tento rok budeme paradajky dole hlavou pestovať v našej záhrade.
Paprikové priesady treba rozsadiť
Keď chcete mať zdravú a chutnú zeleninu, musíte mať silné priesady. Také musíte kúpiť alebo si ich sami dopestovať. Kto začal koncom januára alebo v polovičke februára pestovať papriky z vlastného výsevu, musí ešte skoro na jar mladé sadeničky presadiť, aby mali priestor na rast a zosilnenie. Ideálny čas je asi v druhej polovičke marca. Presádzanie paprík môžete spojiť s výsevom paradajok.
Ako začať s permakultúrou
Z času na čas sa objaví nejaká módna vlna v každom odvetví. Tiež v záhradkárčení sú určitú dobu populárne niektoré odrody alebo idú na dračku isté rastliny. No permakultúra nie je módna vlna, ale životný štýl. Niekomu je blízky a hneď ho začne uplatňovať v celej záhrade, pre niekoho je ťažké začať chápať život na pozemku v tomto rámci. Ale stačí rok či dva experimentovania a každému je hneď jasné, že je to na čas a energiu veľmi úsporný spôsob pestovania a väčšina ľudí už sa ku klasickému pestovaniu nevráti. Ako začať s permakultúrou na svojom pozemku?
Záhrada predstavuje úsporu, nie náklady
Fascinujú ma televízne programy, v ktorých navrhujú a budujú záhrady na objednávku a na konci toho dajú rozpočet, koľko to stálo. V záhonoch samé letničky a rastliny bez osohu. Vzniká tak dojem, že záhrada predstavuje výdavky, nie len pri jej založení, ale aj pri jej údržbe a prevádzke. Že je to prepych, ktorý si niekto môže dovoliť. Pritom historická skúsenosť je úplne iná. Záhrada pri dome živila rodiny. A aj dnes môže byť záhrada miestom, ktoré dobre vyzerá a pritom rodinný rozpočet neruinuje, ale obohacuje.
Prečo nerobíme návrhy záhrad
Je fajn počúvať od návštev, že sme vybudovali peknú záhradu. Najmä ak je to záhrada, ktorá produkuje ovocie a zeleninu, teda potraviny. Ale súčasne je aj potravou pre dušu, teda poskytuje príjemné prostredie, relax. Niekedy sem zabehneme len preto, aby sme sa poprechádzali a dali si šálku kávy či v zime čaju. Naberáme tu energiu pre iné dni a často počúvame otázku: Prečo nenavrhujete záhrady pre iných ľudí? Otázka jednoduchá, no také jednoduché to nie je s odpoveďou.
Burina vraj nepatrí do kompostu
Zelený odpad zo záhrady, ktorý vzniká nie len kosením trávy, ale aj pri reze stromov alebo viniča, nikto nechce nechať len tak ležať na pozemku. Sú dva spôsoby, ako ich „upratať“. V mestských záhradkách je obvyklé odviezť zelený odpad zo záhrady, v dedinských sa častejšie spaľuje. Jedno aj druhé je nepochopiteľná likvidácia potenciálnych zdrojov. Alternatívou je kompostovanie, ktoré nie len šetrí vzduch, ale aj peniaze za substráty. A skompostovať sa dá v záhrade takmer všetko.
Mrkva je toho roku len priemerná
Mrkva patrí k zelenine, ktorá sa pestuje ľahko a rastie sama. Samozrejme musí mať vhodné podmienky. Vlani, prvý rok pôsobenia v našej novej záhrade, sme tiež pestovali mrkvu a vtedy narástla naozaj veľká a bolo jej veľa. Samozrejme sme vysiali mrkvu aj tento rok a tešili sa, ako si na jeseň budeme pochutnávať na šťavnatých a chutných koreňoch. Pretože nielen do polievky a surových šalátov je mrkva dobrá. No tento rok bol pre mrkvu u nás slabší, vlastne len priemerný.
