Odoberať
Mám rád svoje gazdovské raňajky, nie len doma v bytovke, ale aj na našej záhrade, kde si na terase, zväčša až pred poludním, vychutnávam plody našej práce a dary prírody, ktorej sme trochu pomohli. Pretože ráno vstanem zavčasu, ešte je slnko za kopcom, ale radšej robím v chladnejšom počasí a najem sa pozdejšie, skrytý pred slnkom. A hoci máme zeleniny rôznych druhov neúrekom, musel som prijať reštrikčné opatrenia a upraviť svoje každodenné porcie.
Tag → zelenina
Jedno vajce musí stačiť
Začína boj proti slimákom
Medzi najvýznamnejších škodcov v záhrade z pohľadu spôsobených škôd patrí bezosporu slimák či slizniak, alebo aj plzák. Živí sa mladými rastlinkami, no nepohrdne ani tými veľkými a keď je ich v záhrade priveľa, dokážu úrodu celkom zdecimovať. Aprílové počasie im praje a po každej noci ráno zostávajú záhradkárovi len oči pre plač. Čo na slizniakov platí a ako ich vo svojej záhrade čo najviac eliminovať a zlikvidovať?
Vysievať semená alebo vysádzať priesady?
Uvedená otázka zdá sa byť zbytočná. V našich končinách býva zvykom, že papriky, paradajky či kaleráby sa vysádzajú z priesad, niekto to robí aj s uhorkami, ale koreňová zelenina sa vysieva do pôdy zo semien. Podobne aj hrach či fazuľa Základným princípom pri rozhodovaní, či vysievať do pôdy alebo robiť najskôr priesady, je teplota pôdy a doba klíčenia, ktorú rastliny vyžadujú. No ale v poslednom období začína do celého procesu „hovoriť“ ďalší faktor. Hoci aj ten súvisí s teplotami.
Bude všetko z priesad, prestaneme siať do pôdy?
Pred pár rokmi som si prečítal v jednom článku chýrneho pestovateľa poznámku z jeho ciest po svete. Na Novom Zélande vraj nič nesejú priamo do pôdy, ale všetku zeleninu pestujú z priesad. Je to vraj preto, že v tamojších podmienkach všetky semená v zemi ak nezhnijú, tak ich niečo požerie. Preto aj takú zeleninu, ktorú sme zvyknutí u nás vysievať priamo do záhonov, u nich musia najskôr predpestovať a už ako hotové rastlinky dávať do zeme, lebo by inak nič nevypestovali. A čo u nás? Budeme stále vysievať alebo tiež budeme nútení prejsť pri všetkej zelenine na priesady?
Slimáky už to vzdali
Tak som započul na prelome druhej a tretej augustovej dekády hlas spoza plota. Jeden zo susedov sa ráno tešil, že nastupujúce teplé dni donútili španielskych plzákov opustiť „bojisko“ a bude konečne pokoj. Jeho polovička sa mu síce snažila oponovať, ale jeho verdikt bol neoblomný. Je po slimákoch a on už nemusí po večeroch ich vyhľadávať a nemusí rozsýpať drahé granule, aby ich ak nie zlikvidoval, aspoň eliminoval v ich snahe zožrať všetko zelené v dosahu. Lebo toto leto boli slizniaky naozaj v záhradách pohroma.
Semenáriť sa naozaj oplatí
Vrcholiace leto je zberom úrody ovocia aj zeleniny a odmenou za našu prácu s pôdou a na pôde. Vychutnávame si zrelé plody, spracovávame a ukladáme na zimu ich prebytky. No práve toto obdobie je tým časom, kedy môžeme rozhodnúť o našej budúcoročnej úrode jednoročnej zeleniny. A vôbec tým nemám na mysli postreky, umelé hnojivá či prípravu náradia na spracovanie pôdy po dokončenom zbere úrody. Hoci práve tieto tri aspekty sú pre mnohých záhradkárov dôležité, ja ich považujem za „nepodstatné maličkosti“, ktoré odvádzajú našu pozornosť od dôležitého.
Dajte pozor, od koho pýtate radu
Kedysi sa odborné informácie získavali z knižiek. Kto mal šťastie alebo možnosť, kúpil si knihy domov, aby mohol do nich kedykoľvek nazrieť. Kto nemal, bol odkázaný na knižnice, kde za mierny poplatok mal prístup k mnohým knihám, pravda ak neboli práve vypožičané. Takže nebolo možné získať želanú informáciu okamžite, bolo treba aj toto plánovať. Na druhej strane mal človek zvedavý takmer istotu, že sa mu vždy dostane fundovanej, odbornej a správnej informácie.
Teraz už majú zeleninu všetci
Koncom júla a začiatkom augusta zelenina v mnohých záhradách doslova živorila. Dlhotrvajúce sucho a teplo spôsobilo, že mnohí záhradkári síce zeleninu vysiali a vysadili, ale úrodu nezberali. Typickým príkladom boli uhorky nakladačky, papriky alebo aj fazuľa. Skrátka sa toho neurodilo. Pokiaľ niekto mal zakonzervované ešte z minulého roka, mohol si povedať „Nevadí, mám vlaňajšie“. No ak sa situácia budúci a ďalšie roky zopakuje, znova sa neurodí, čo si povedia potom? Nie je načase zmeniť prístup?
To je tá choroba paradajok
Keď začínajú dozrievať prvé paradajky, podľa lokality niekde už sú zrelé, inde to ešte len príde, záhradkári sa tešia na prvé šťavnaté zahryznutie a neskôr aj na čerstvé lečo či budúci paradajkový pretlak. Radosť z prvých červenajúcich sa plodov môžu prekaziť tmavé, neskôr hnedé škvrny na spodku plodov. Mnohí pestovatelia siahajú po postrekoch v snahe zachrániť budúcu úrodu a nad záhradou sa nesú smutné slová: To je tá choroba paradajok.
Neboj sa, nikto ti mačky neodjebe
Tento expresívny nadpis som si dovolil ako reakciu na rovnako expresívnu hlášku nášho suseda v záhrade. Tento rok si zaobstaral už štvrtý pár mačiek. Lebo o tie predchádzajúce už prišiel. Mačky v jeho starostlivosti jednoducho tragicky umierajú. A teraz sme si my dokonca dovolili do našej záhrady zaobstarať šteniatko poľovníckeho psíka. Na čo, keď prišiel na to, že to nie je nejaký miešanec z útulku, ostentatívne zahlásil: „Dúfam že nám tieto mačky zase niekto neodjebe.“ Nuž Janko, za svoje zvieratá je zodpovedný predovšetkým ich majiteľ. Ale podľa teba ostatní ľudia sú svine.
