Odoberať
Až do polovice decembra nám vydržali naše vlastné papriky. Samozrejme, že sme ich obrali už skôr. V podstate prvý krát pred prvými mrazmi, ale polovica ich prečkala na kríkoch a rástla ďalšie obdobie odmäku. Keď už ale prišli skutočné mrazy v novembri, všetky papriky išli do debničiek. A vydržali až doteraz, samozrejme len tie, ktoré sme medzitým nezjedli 😉
Kategória → Zelenina
Na Luciu posledné papriky
Sezónu zeleniny ukončuje počasie
Bežná zelenina je v našich podmienkach jednoročná letná rastlina. Keďže väčšina z nej neznáša mráz, tak počasie dokáže ukončiť jej sezónu v priebehu jednej noci. Paradoxné je, že takmer každý rok po jednej či dvoch chladných nociach príde ešte niekoľko týždňov mierneho počasia. No zelenine na záhonoch to už nepomôže, je po nej. Kým vlani sme oberali poslednú papriku z kríkov 17. novembra, tento rok bola sezóna výrazne kratšia. A nie len z konca, ale aj zo začiatku.
Nový náter starým oporám
Nič nevydrží večne, ani kvalitný náter a sila prírody urobí svoje. Po šiestich rokoch prišiel čas obnoviť ochranný náter na železných oporách pre uhorky a tiež zábrany pre tekvice (aby nás nevytlačili zo záhrady). Pretože tieto opory z betonárskych výstuží sú umiestnené na stanoviskách natrvalo, v sezóne ich nemôžem farbiť, keďže sú ovešané zeleninou. Teraz na jar zase dlho bolo buď zima alebo daždivo, nič, čo by mali čerstvo natreté farby v láske. No predsa len sa počasie zlepšilo a štetec prišiel k slovu. Využil som na natieranie prestávky v inej práci.
To je tá choroba paradajok
Keď začínajú dozrievať prvé paradajky, podľa lokality niekde už sú zrelé, inde to ešte len príde, záhradkári sa tešia na prvé šťavnaté zahryznutie a neskôr aj na čerstvé lečo či budúci paradajkový pretlak. Radosť z prvých červenajúcich sa plodov môžu prekaziť tmavé, neskôr hnedé škvrny na spodku plodov. Mnohí pestovatelia siahajú po postrekoch v snahe zachrániť budúcu úrodu a nad záhradou sa nesú smutné slová: To je tá choroba paradajok.
O jeden záhon menej
Keby každý rok bol taký, ako ten uplynulý a aj minulý, tak si môžeme dovoliť napodobniť španielske paradajkové bitky. Ale keďže si dopestovanú zeleninu vážime a konzumujeme, nebudeme ju poškodzovať a likvidovať. Radšej sme sa rozhodli zmenšiť pestovateľskú plochu. Ubudne nám priesad, teda aj ušetríme trochu času pri polievaní a odpadnú nám starosti, čo s nadbytkom úrody zeleniny. Kompostér to síce istí, ale menej je niekedy viac. A tak sme súčasne s úpravou záhonov po zbere plodovej zeleniny tiež zrušili jeden zo záhonov.
Novembrové papriky
Papriky sú obľúbenou letnou zeleninou aj v našej záhrade. Koncom leta a na jeseň väčšina ľudí zberá úrodu a s koncom teplých dní likviduje aj kríčky zo záhonov, pripravujú ich na jeseň. Dlhé a suché leto naznačovalo predĺženie vegetačnej doby a my sme sa rozhodli iné počasie využiť. Babie leto bolo dlhé a opakovalo sa. A vďaka tomu, že sledujeme nie pranostiky, ale skutočné počasie, sme zozbierali posledné papriky až v období, kedy po iné roky snežilo a bol mráz. Príroda okolo nás sa skrátka mení a oplatí prispôsobiť sa. Záhradkár si tak ušetrí nie len nervy, ale aj drinu a peniaze za potraviny.
Jesenné uhorky
Uhorky považujeme za letnú zeleninu. V našich podmienkach sa jedná o jednoročnú rastlinu, ktorá sa vysieva na jar (Na Marka uhorky do jarka – 25. apríla) a koncom leta končí zväčša na atak plesní, ktoré zničia celú rastlinu. Podľa preferencií jednotlivých záhradkárov pestujú buď malé uhorky na nakladanie do rôznych nálevov, teda konzumujú ich mimo sezóny rastu, alebo väčšie uhorky šalátové pre konzum v sezóne. Či už ako súčasť zeleninových šalátov alebo len tak. Nám sa podarilo uhorky pestovať až do jesene.
Priveľa paradajok
Tak ako každý rok, aj tento sme sa tešili na úrodu paradajok. Začali sme už na jar výsevom semien. Okrem vlastného osiva z minulých úrod sme vysiali aj niečo nové. Boli sme požiadaní o vypestovanie iných paradajok podľa rodinnej tradície. Tak sme si povedali, že to vyskúšame a dopestujeme na objednávku aj tieto. Trochu sa to vymklo z rúk. Počasie toho roku bolo zase iné, ako sme boli zvyknutí, ale táto odroda je asi nie pre naše podnebie. Alebo nie je pre „lenivých“ permakultúrnych záhradkárov.
Koľko tekvíc sme mali tento rok?
Nikdy som tekvice nemal rád. Nemal som rád žiadne jedlo uvarené z tekvice. A nechápal som, prečo musíme mať doma tekvicovú polievku. Až raz priateľka doniesla domov oranžovú hokaido tekvicu a urobila z nej aj polievku aj pečené plátky. A bolo rozhodnuté. V našej záhrade budeme pestovať hokaido tekvice a to tak, že veľa. Hneď prvý rok sme im našli skvelé miesto a aj tento rok doma priateľka predpestovala sadenice z vlastných semien a na jar dala deväť drobných rastlín do pripravenej pôdy. Predtým to bolo hnojisko, na ktorom rástla najmä pŕhľava. My sme ho upravili trochou zeme, drevnej štiepky a mulčom zo sena a výsledok na seba nenechal dlho čakať.
Mrkva je toho roku len priemerná
Mrkva patrí k zelenine, ktorá sa pestuje ľahko a rastie sama. Samozrejme musí mať vhodné podmienky. Vlani, prvý rok pôsobenia v našej novej záhrade, sme tiež pestovali mrkvu a vtedy narástla naozaj veľká a bolo jej veľa. Samozrejme sme vysiali mrkvu aj tento rok a tešili sa, ako si na jeseň budeme pochutnávať na šťavnatých a chutných koreňoch. Pretože nielen do polievky a surových šalátov je mrkva dobrá. No tento rok bol pre mrkvu u nás slabší, vlastne len priemerný.
