Odoberať
Uvedená otázka zdá sa byť zbytočná. V našich končinách býva zvykom, že papriky, paradajky či kaleráby sa vysádzajú z priesad, niekto to robí aj s uhorkami, ale koreňová zelenina sa vysieva do pôdy zo semien. Podobne aj hrach či fazuľa Základným princípom pri rozhodovaní, či vysievať do pôdy alebo robiť najskôr priesady, je teplota pôdy a doba klíčenia, ktorú rastliny vyžadujú. No ale v poslednom období začína do celého procesu „hovoriť“ ďalší faktor. Hoci aj ten súvisí s teplotami.
Kategória → Ako pestovať
Vysievať semená alebo vysádzať priesady?
Vodu z pôdy treba na jar vypustiť
Prišiel apríl a nad celou dedinou sa ozýva zvuk rotovátorov. Kto má malé záhonky blízko pri dome, púšťa elektrický, kto má väčšie obrábané plochy, naštartoval benzínový stroj. Všetci pripravujú pôdu na výsevy a výsadbu. Jarné práce začali, tak ako sa to vždy robilo. A všetci sa tešia, ako majú riadne obrobenú pôdu, tak ako si to predstavujú. Škoda len, že sa o pôdu nestarajú tak, ako by to ona chcela. Opäť víťazí sila nad rozumom.
Bude všetko z priesad, prestaneme siať do pôdy?
Pred pár rokmi som si prečítal v jednom článku chýrneho pestovateľa poznámku z jeho ciest po svete. Na Novom Zélande vraj nič nesejú priamo do pôdy, ale všetku zeleninu pestujú z priesad. Je to vraj preto, že v tamojších podmienkach všetky semená v zemi ak nezhnijú, tak ich niečo požerie. Preto aj takú zeleninu, ktorú sme zvyknutí u nás vysievať priamo do záhonov, u nich musia najskôr predpestovať a už ako hotové rastlinky dávať do zeme, lebo by inak nič nevypestovali. A čo u nás? Budeme stále vysievať alebo tiež budeme nútení prejsť pri všetkej zelenine na priesady?
Cesnak sadíme podľa teplomera, nie podľa kalendára
Koniec jesene býval obdobím, kedy sa do zeme sadil aj cesnak, aby na jar vyrašil a dorástol do chutných veľkých hlavičiek, plných pikantnej chuti a zdravia. Mnoho ľudí aj teraz sadí cesnak v termíne, ktorý sa im v minulosti osvedčil. Podľa mňa je chybou ignorovať vonkajšie prostredie a stále si „ísť to svoje“. Príroda nám drobné chyby môže odpustiť, sami dokážeme pred sebou ospravedlniť drobné odchýlky od veľkosti, kvality či množstva dopestovaných plodín, ale skôr či neskôr sa nám naša ignorancia môže vypomstiť. Aj dlhodobými problémami. Skrátka aj cesnak treba vysadiť v správnom období a najmä je dôležité vedieť, ktoré to je a prečo.
Vyvýšené záhony nesajú vodu
Voda je lenivá, tá do kopca nepotečie – takto lakonicky skonštatoval môj strýko pri jednej návšteve u nás na pozemku, čo treba mať na pamäti vždy, keď uvažujeme o vode na pozemku a na stavbe. Skúsený stavbár – starý praktik ma nie len naučil základom prútikárčenia, ale aj správaniu sa k vode ako takej. A vždy si na jeho slová spomeniem, kedykoľvek sa bavím alebo počujem o tom, ako sa niekto trápi s vodou. Či už jej prebytkom alebo nedostatkom. Typickým príkladom v záhrade sú vyvýšené záhony. Jednými zbožňované, druhými zatracované. Možno preto, že stále nepochopili ich princíp a ako ich používať.
Každý rok nové muškáty?
Susedka, stará pani, kráčajúc ku svojej kamarátke a pozerajúc k nám do dvora na gang hovorí: „Zimovali ste muškáty?“ Muškáty sú klasický balkónový truhlíkový kvet. Najviac rozšírené sú zrejme červené, ale vyskytujú sa aj mnohé iné rôzne farby. Muškáty sú klasická ozdoba okien nie len na dedinách. Parádu robia celé leto, len ich treba na zimu uložiť na chladnejšie, ale nie mrazové miesto, aby nevymrzli. A nezabudnúť občas trochu poliať, aby nevyschli. A na jar zmladiť.
Semenáriť sa naozaj oplatí
Vrcholiace leto je zberom úrody ovocia aj zeleniny a odmenou za našu prácu s pôdou a na pôde. Vychutnávame si zrelé plody, spracovávame a ukladáme na zimu ich prebytky. No práve toto obdobie je tým časom, kedy môžeme rozhodnúť o našej budúcoročnej úrode jednoročnej zeleniny. A vôbec tým nemám na mysli postreky, umelé hnojivá či prípravu náradia na spracovanie pôdy po dokončenom zbere úrody. Hoci práve tieto tri aspekty sú pre mnohých záhradkárov dôležité, ja ich považujem za „nepodstatné maličkosti“, ktoré odvádzajú našu pozornosť od dôležitého.
Vrátiť sa ku koreňom
Niekedy je tak zle, že sa musí začať od začiatku, ako sa moderne hovorí „reštartovať“. Niekedy ani nemusí byť tak zle, aby sa nedalo pokračovať, ale je dobré môcť sa vrátiť na začiatok, ku koreňom. Vlastne stačí, keď máme znalosti, teda vedomosti a skúsenosti, ktoré nám umožnia kedykoľvek začať odznova. A keď ich nemáme a ani nemáme nikoho v blízkej rodine, kto by znalosťami disponoval, je dobré mať poruke niečo, čo tieto znalosti uchováva. A čomu sa nevybije baterka alebo nepokazí kondenzátor. Čo je poruke vždy keď treba, vždy keď je zle. Napríklad dobre napísaná kniha.
Dajte pozor, od koho pýtate radu
Kedysi sa odborné informácie získavali z knižiek. Kto mal šťastie alebo možnosť, kúpil si knihy domov, aby mohol do nich kedykoľvek nazrieť. Kto nemal, bol odkázaný na knižnice, kde za mierny poplatok mal prístup k mnohým knihám, pravda ak neboli práve vypožičané. Takže nebolo možné získať želanú informáciu okamžite, bolo treba aj toto plánovať. Na druhej strane mal človek zvedavý takmer istotu, že sa mu vždy dostane fundovanej, odbornej a správnej informácie.
Takto orechy rozhodne neoberajte
Koncom septembra začali padať orechy zo stromov. Dozreli a opúšťajú materský strom, aby dali nový život novým stromčekom. Lenže človek je tvor šporovlivý, netreba mu veľa stromov, zato veľa jedla. A tak orechy spod stromu zbiera, aby mal na zimu čo jesť aj do koláčov nasypať. No zároveň je človek nenásytný. Nestačí mu orechy spod stromov zbierať, chce mať viac. A niektorí nehľadia napravo ani naľavo, ba dokonca ani dopredu.
