Čo pochytal prvý mráz

Dvadsiaty piaty október bol nepríjemný deň. Nie len preto, že plátcovia DPH majú tento termín pevne zafixovaný ako posledný termín úhrady, ale aj pre to, aké počasie nadránom panovalo. Podľa overenej predpovede počasia mala teplota vzduchu nadránom klesnúť až na dva stupne nad nulou. Lenže ráno po zobudení pohľad na autá vonku aj teplomer vo vnútri bytu dával tušiť malér. A popoludní po príchode do záhrady sme videli, čo všetko dokáže mráz znivočiť. A nebolo toho práve málo.

Po zbere tekvíc hokaido sme vňate a nedokonalé plody nechali na záhonoch. Slúžia ako doplnok mulču zo sena, ktorý záhon čiastočne spotreboval. Udržujú vlahu, nedovolia rásť burine. Na rozdiel od záhonov susedov, dôkladne vyčistené, vraj pripravené na budúcu sezónu. Všetko na nich vyschne a zamrzne, nie je v nich nijaký život. Naše tekvice kompletne pomrzli, aspoň sa nám ľahšie odstraňovali opory z kari sietí. Sto dvadsať dozretých plodov sme obrali a uložili, časť už aj skonzumovali. Tu nám nijaké škody nevznikli.

Vlastne ani na paprikách. Deň predtým sme obrali za bedničku najkrajších plodov, takže čo pomrzlo, postupne skončí v komposte. Za sezónu sme sa ich najedli toľko, že nám veľmi chýbať nebudú a v obchodoch ich rozhodne kupovať nebudeme. Len trochu naštve, že po jednej mrazivej noci opäť prídu dva týždne, kedy dosahujú denné teploty aj dvadsať stupňov a zelenina na koreni by ešte v pohode vydržala 🙁

A samozrejme paradajky. Tie už dávno nerastú, ale na kríkoch vydržia dlho čerstvé, dlhšie ako v miske. Okrem veľkých červených rajčín pomrzli aj malé žlté divé paradajky. Nevadí, dopestovali sme ich pohodlne bez driny toľko, že sme ich nedokázali zjesť. Navyše z vlastného osiva, takže nám naozaj nijaká škoda nevznikla. A nejaké lečo máme samozrejme zavarené 😉

Nočný mráz a jeho následky samozrejme zmenili vzhľad záhrady. Ale to je každoročný cyklus prírody. O pár mesiacov opäť príde jar, vysadíme nové priesady a budeme mať čerstvú zeleninu. Zatiaľ si užijeme iných plodov záhrady, ktoré sme uskladnili.