Kožuch alebo vypínač?

Ako to vidíte vy? Chceli by ste dať vašej záhrade vypínač alebo by ste ju radšej na zimu prikryli kožuchom? Ako by ste chceli dať vašu záhradu zazimovať? A čo si vy vôbec predstavujete pod pojmom „zazimovanie záhrady“? Lebo väčšina mojich známych si predstavuje, že život v záhrade v novembri končí a zobúdza sa až v marci s ustupujúcim snehom. A ja už nemám síl donekonečna opakovať, že je to sprostosť, že je všetko inak a keď prírode nerozumejú a svojej záhrade zvlášť, mali by ísť radšej predávať do supermarketu.

Je to skôr parafráza na moju profesorku ruštiny. Samozrejme, že známym namiesto „To je sprostosť“ poviem moje obľúbené „Áno, to je rozšírený mýtus“ a moja ruštinárka nás s obľubou častovala „Si taký sprostý, že by si mal ísť predávať cibuľu na trh“. No zrejme ani ona nebola záhradkárka, lebo by inak vedela, že predávať cibuľu nie je také jednoduché a ani je dopestovanie, na rozdiel od predaja v supermarkete, kde stačí mať dobré uši na pípanie. Lebo skúšky z tovaroznalectva sa už dávno nerobia ani v zamestnaní ani v školách, to zistil už hádam každý nakupujúci. Píp, píp, ďalej…

Ale späť k zimnej záhrade. Naozaj sa život v nej zastavuje, keď napadne sneh a začne mrznúť? Keď ste na jeseň všetky svoje pestovateľské plochy zrýľovali alebo zrotavátorovali, tak áno. Zabili ste život v povrchovej vrstve pôdy, nechali ju vysušiť a vymrznúť do hĺbky a dážďovky a mikroorganizmy, ktoré nestihli včas ujsť do väčších hĺbok, ste rozmašírovali na „žížalí čaj“. V takej pôde nič nežije a ani diviaky vám ju nerozryjú, im sa nechce nadarmo plahočiť.

My sme plochy pre pestovanie ani tento rok nerýľovali, nie nadarmo máme bezorebnú záhradu, kde pluh a rýľ s motykou nahrádzajú kosačka a hrable. Rôzne postupy, rôzne vstupy energií aj prácnosť, ale výsledok rovnaký. Kyprá a prehnojená pôda, kde sa zelenine výborne darí, v našom prípade s bonusom v podobe ušetrenej vody, u nás nebýva sucho. Ale burinu nemáme, pretože cez mulč nevyrastie. A ani mráz sa do zeme tak hlboko nedostane. Musí mrznúť mínus dvadsať, aby bola zem zmrznutá do hĺbky 10 centimetrov. Áno, čítate správe, 10 cm, nie pol metra.

Takže dážďovky sa nám veselo premávajú pod povrchom, chránené senom či slamou a teraz už aj snehovou perinou. Požierajú zvyšky pestovaných plodín a vytrvale hnoja pôdu pre budúcu sezónu. Dážďovky totiž nemajú ani kalendár ani hodinky, oni nevedia, že je december a popoludní už tma.

Samozrejme, že aj my sme urobili nejaké jesenné práce v záhrade. Pohrabané lístie slúži ako mulč, nepožívateľné zvyšky zeleniny sú v komposte. Vypustil sme nádrž s vodou a odložili hadice aj čerpadlo. A možno ešte množstvo maličkostí, ktoré nepovažujeme za tak dôležité, aby som sa o nich rozpisoval. Rozhodne sme však kľúče od záhrady neodložili do spodného šuplíka až na jar. Pretože sa rýchlo stmieva, zostáva nám na jej návštevu len víkend. Ale pri prechádzke s čajom v ruke vidíme, že život pokračuje v záhrade aj v zime ďalej. Minimálne v tej našej.

A počas zimnej prechádzky zjeme trochu plodov arónie, chránenej sieťou pred vtákmi, aj trnky, ktoré po mraze chutia už sladko. Stále máme šípky na kríkoch a pozorujem púčky na stromoch. Naša záhrada rozhodne nemá zimný vypínač ani nedostala kožuch.