Odoberať
Záhradkárstvo je ako náboženstvo. Každý verí niečomu inému. Ak veríte na obracanie pôdy a jej rozmŕzanie, rýľujte ďalej. Ak vám vŕta v hlave, ako iní môžu úspešne pestovať zeleninu bez zbytočnej driny a bolestí chrbta, môžete to skúsiť inak. Prečítajte si dôvody, prečo je nerýľovať lepšie. Možno vás to zaujme, možno to vyskúšate na malej časti vašej záhrady a možno s tým nebudete súhlasiť. Na tom však nezáleží. Nerýľovanie funguje a často lepšie, ako ortodoxný prístup „lebo sa to tak vždy robilo“. Permakultúra nie je žiadny moderný výmysel, ako často tvrdia médiá. Je to odkukané od prírody a tá je tu už miliardy rokov. Úspešne.
Chodievate do lesa? Všimli ste si, ako tam vyzerá zem? Pod stromami a kríkmi je vrstva listov, vetvičiek, žaluďov, gaštanov a iných plodov či zvyškov rastlín. A z toho vyrastajú… nie, tráva to nie je. Tráva rastie tam, kde nie sú stromy, tam, kde nič zhora nepadá. Pod stromami z tejto hmoty vyrastajú ďalšie stromčeky a kríky. Keď sa zohnete a prehrabete túto napadanú zmes, zistíte, že zatiaľ čo na vrchu sú najnovšie halúzky a lístie, smerom dolu sa materiál postupne rozkladá a ani neviete, kedy je už namiesto lístia zem. Záhradníci zvyknú túto hmotu nazývať „hrabanka“ a nezriedka si ju nosia domov, do záhrad. A ak dokážete rozlíšiť hrabanku a pôdu pod ňou, iste neunikne vašej pozornosti, že pôda pod vrstvou napadného lístia je krásne kyprá. Kto ju orie?
Také isté prostredie dokážete vytvoriť aj vo svojej záhrade. Keď na trávnik alebo záhon navrstvíte drevnú štiepku, slamu alebo seno či kombináciu všetkého, po čase začnú spodné vrstvy odhnívať, strácať svoju pôvodnú štruktúru a premiešavať sa s pôvodnou zeminou. Rozklad na stavebné látky robí z rastlinných zvyškov hnojivo. A nie len to.
Veľa záhradkárov má problém priznať si existenciu pôdneho hmyzu a dážďoviek. Priznať si, že hnoj-hnojivo sú vlastne hovná. Trus dážďoviek, ktoré požierajú rastlinné zvyšky. Či už z pestovaných rastlín alebo tých dodaných ako nástieľku na povrch pôdy. Že oddýchnutá pôda neznamená, že zem nie je obrábaná. Zem nie je sval, nemusí oddychovať. To len znamená, že necháme dážďovky a pôdne baktérie v pokoji produkovať hnoj a živiny, kým zase zasadíme alebo zasejeme pestované plodiny. Že aspoň rok nebudeme orať či rýľovať takúto zem, aby mala čas obohatiť sa o živiny, ktoré sme pestovaním spotrebovali.
No ale ak môžeme nechať rok pôdu regenerovať sa a dodať je živiny, prečo by sme to nemohli robiť kontinuálne? Prečo by celý rok nemohol byť na pôde medzi pestovanými rastlinami mulč? Prečo by nemohli dážďovky celý rok požierať odumreté časti rastlín a dopĺňať živiny? Prečo musíme každý rok na jeseň záhony zrýľovať, prehodiť vrstvy baktérií hore nohami a nechať väčšinu z nich zničiť? Prečo musíme dážďovky vystaviť chladu a mrazu a zahubiť ich? Pretože sa to vždy tak robilo?
Desať centimetrová vrstvu nástieľky zo sena dokáže ochrániť pôdu pred zamrznutím. Ak je v noci mínus dvadsať a cez deň mínus desať stupňov celzia, zem je pod mulčom zamrznutá tak do hĺbky päť až desať centimetrov. Overené. A nižšie už môže ďalej pokojne plynúť pôdny život. Dážďovky obohacujú pôdu o humus, kypria zem a s prichádzajúcou jarou vystupujú bližšie k povrchu, ako zem rozmŕza.
Keď príde čas sadenia priesad zeleniny, stačí odhrnúť mulč, v kyprej pôde vyhĺbiť jamku a dať priesadu do kyprej, vlhkej a prehnojenej zeme.
Sami sa musíte rozhodnúť či aj túto jeseň budete pokračovať v boji proti prírode alebo začnete pestovať svoju zeleninu tak, aby ste ju nemali vykúpenú drinou, boľavým chrbátom a problémami s kolenami. Či budete ďalej zavlažovať záhony viac, ako je potrebné, alebo necháte nástieľku vodu chrániť pred vetrom a slnkom. Sami si vyberte, či budete naďalej pravidelne prihnojovať pôdu na jar a na jeseň, alebo to necháte na prírodu, aby to robila kontinuálne a trvale za vás. „Každý vie“, že záhony treba rýľovať, ale nikto vám nepovie, na čo. Ja tvrdím, že je to zbytočné, ba dokonca kontraproduktívne, a prečo to nerobiť, som napísal v tomto článku. Rozhodnúť sa musíte sami, čomu budete veriť a čo vyskúšate.
