Odoberať
A tým nemyslím statné staré stromy rastúce pri potoku. Mám na mysli vŕby, ktoré možno aj vy pestujete vo svojej záhrade. Či už ako zdroj prútikov, ako zelený živý plot alebo ako spôsob odčerpania prebytočnej vody zo záhrady, ako my. V prvých týždňoch rastu sú vŕby veľmi krehké a slabé a potrebujú opatrné zaobchádzanie. No ale potom môže prísť náhla zmena počasia alebo iný živel a všetko je tak trochu inak, ako vždy. Lenže aj v takejto situácii je vŕba veľmi životaschopná, ako ukazujú nasledujúce fotografie.
Voľne rastúce vŕby si len rastú a nič ich netrápi. No ak ich pestujete ako „kultúrnu plodinu“, tak v zime prichádza každoročný rituál strihania prútov. V našom prípade pekne nízko nad zemou, aby sme dosiahli čo najväčšiu dĺžku nových prútov. Po ostrihaní to pár týždňov vyzerá, ako keby sme vŕby kompletne vyklčovali. Aj sa nás susedka pýtala, prečo sme ich všetky zo zeme vytrhali…
No už v apríli sa objavia prvé nesmelé lístky z púčikov a začínajú naberať na veľkosti. Na sile ešte nie, sú naozaj krehké. Aj taký dvadsaťcentimetrový výhon stačí odkloniť od kmienika hoci aj o dvadsať stupňov a odlomí sa.
Keď už majú výhony cez pol metra, je to s nimi lepšie, ale ani metrové nie sú ešte úplne stabilné a pevné. Stačí silnejší dážď a pováľa ich. Neodlomia sa, ale sa takým zvláštnym spôsobom u kmienika otočia na bok a ľahnú si. Než by praskli, radšej sa prekrútia, ale stále žijú.
V takejto situácii má pestovateľ vŕb dve možnosti. Buď ich odstrihnúť a použiť ako mulč alebo do kompostu. Sú zelené a šťavnaté, netreba ich štiepkovať. Druhá možnosť je nechať ich ešte trochu podrásť, nech zosilnejú a zoštiepkovať ich neskôr, o také dva či tri týždne.
My sme zvolili oba spôsoby, podľa miesta, kde sa nám vŕby vyváľali a podľa toho, ako tam zavadzali. Na jednom mieste sme ich dokonca podpreli, nech nie sú úplne vodorovne, ale šikmo. Alebo poviazali špagátom dokopy, aby tie zvislé a pevné podržali slabších súrodencov.
Ale vŕba je neuveriteľne vitálna rastlina. Aj tam, kde sme prúty nechali ležať dočasne na zemi, sa nové výhony stočili pekne kolmo hore už asi o tri dni a vŕby pokračovali v spôsobnom raste. No tak keď toto vidíte, zasaďte paradajky do pestovateľského vaku dole hlavou…
Je jasné, že takého poľahnuté a opravované prúty nebudú rovné. No na kmienikoch ich je po zimnom reze niekoľkonásobné množstvo, ako vlani, takže to snáď ani nebudeme vedieť spotrebovať pri budovaní ďalšieho vŕbového plota. A pár desiatok krivých haluzí poľahky naštiepkujeme na záhony ako mulč alebo ako materiál do kompostéra už v lete.
Mladé vŕby sú síce krehké, ale aj veľmi odolné.
