Odoberať
Mám rád jún v záhrade. Kým v máji býva ešte celkom chladno, najmä k večeru, v júni už môžem nosiť tričko s krátkym rukávom a kraťasy. Už nás nečaká nijaká náročná práca, okrem kosenia trávy a občasného striekania stromov proti voškám. No a samozrejme polievania zeleniny, keď je niekoľko dní horúčava a nechce pršať. V júni najmä začína dozrievať ovocie. Koncom mája sme ochutnali prvé červené aj biele reďkovky, stali sa pravidelnou súčasťou nášho jedálnička. Prechádzky po záhrade aj večerné posedenie pod slnečníkom nám spríjemňujú jahody.
Jahody pestujeme na viacerých miestach. Nemáme centrálnu jahodovú plantáž, ktorá by nám možno zjednodušovala prácu okolo nich, ale tak isto by ju zjednodušovala škodcom. Jahody rastú na U-záhonoch, popri západnom plote aj pod ovocnými stromami. Samozrejme, že sú mulčované slamou alebo senom. Nerastie okolo nich burina, voda sa z pôdy zbytočne nevyparuje a ak poprší, jahody neležia v blate, ale v mäkkej perine a nehnijú. Po odtrhnutí ich nemusíme umývať, sú čisté, môžeme ich rovno zjesť. Tiež preto, že stromy, pod ktorými rastú, nestriekame chemickými prípravkami, ale proti voškám bojujeme prírodnými prostriedkami z našej záhrady.
A tak sa nám stačí prejsť po záhrade a popri kontrole stromov si sem tam jednu, dve, slovom dvanásť, jahôd dať. Rovnako tak pri polievaní zeleniny, ktorá tiež rastie v pohyblivom tieni ovocných stromov, sa osviežime pár jahodami. Potom nám pobyt v nej ani nepripadá ako práca, skôr ochutnávka. Najmä keď si hneď po jahodách dáme zopár plodov zemolezu, ktoré chuťou pripomínajú čučoriedky, ale nie sú tak náročné na pôdu. Alebo aj muchovník, ktorý začal dozrievať.
Pretože máme jahody nie len na rôznych plochách po celej záhrade, ale pestujeme aj rôzne odrody, môžeme sa vždy tešiť na rôzne chute po celý rok. A chuť a vôňa jahody dozretej v kvalitnej zemi na slnku sa nedá porovnať s tou hmotou dovážanou zo Španielska či inej Tramtárie do hypermarketov.
