Odoberať
Pochybovanie o vlastných schopnostiach aj zažitých „pravdách“, hľadanie nových nápadov a inšpirácií, skúšanie nových postupov. To je jediná cesta, ktorá nás vedie k vlastnému rastu, znižovaniu námahy, zlepšovaniu svojej práce či úspore nákladov aj k dosahovaniu lepších výsledkov. Skrátka neustrnúť na vavrínoch a nemyslieť si, že všetko viem najlepšie. Aplikovaním tohto spôsobu uvažovania sa nám podarilo v živote aj v záhrade dosiahnuť méty, inak nerealizovateľné.
Preto aj keď máme už dosť svojich vlastných skúseností aj máme odpozorované od susedov, v televízii či z internetu mnohé ďalšie záhradkárske metódy a postupy, ktoré vedú k cieľu aj tie mylné, stále sa neuzatvárame pred novými informáciami a podnetmi. Stále sa totiž môžeme naučiť niečo nové alebo lepšie, ako poznáme. A stále sa môžu objaviť novinky, ktoré sú z radu prospešných a pred ktorými sa neuzatvárame. A nimi doplniť súbor našich vlastných poznatkov a pracovných postupov, vďaka ktorým je naša prírodná záhrada v kopci ľahká na prevádzku a udržiavanie.
Takže si pozrieme okrem iného aj televízny program „Farmárska revue“, pravda na internete, pretože cez deň sa venujeme radšej svojej záhrade. Ale keď prídeme večer domov, máme možnosť sledovať zaujímavé české a slovenské záhradkárske programy práve vďaka internetu. Pretože nie len písaním blogu živý je bloger a záhradkár 🙂
Začiatkom apríla 2017 sa vo Farmárskej revue objavila tradičná otázka na profesora Hričovského, tentoraz smerovaná na možnosť presádzania starších ovocných stromkov. Keďže odpoveď na otázku dobre poznáme z vlastnej skúsenosti, minulý rok sme sami presadili osem stromčekov vo veku tri až osem rokov zo starej záhrady do novej, boli sme zvedaví, čo profesor Hričovský odpovie.
V zásade nebol proti presádzaniu starších stromov. Odporučil po presadení skrátenie konárov tak, aby koruna korešpondovala so zmenšeným koreňovým balom, aby korene dokázali stromček vyživovať. Nedá sa iba súhlasiť. Čo ma však trochu zarazilo, bol postup presádzania. Pán profesor odporučil vykopať korene aj s koreňovým balom, teda so zeminou okolo koreňov, položiť na alobal (?!) a preniesť na nové miesto a tam do vopred vykopanej jamy zasadiť.
To s tým alobalom je zrejme len brebt pána profesora a nevidím dôvod, prečo to nevystrihnúť a znova natočiť už správne. Ale viete si predstaviť presádzať nízkokmenný ovocný strom spolu so zeminou? Koľko to váži? Presádzanie stromov spolu so zeminou si môžu dovoliť ľudia, ktorí na to používajú špeciálne presádzacie stroje. Alebo vtedy, keď presadzujete ovocný strom na miesto s horšou zemou. A je vás na to naozaj veľa.
My sme presadzovali staršie ovocné stromy dvaja a do lepšej pôdy. Pretože sme kúpili novú záhradu a chceli sme do nej preniesť nielen kvety a drobné ovocie na kríkoch, ale aj ovocné stromy.
Ako sme presádzali ovocné stromy?
V prvom rade sme si vybrali jarný deň podľa lunárneho kalendára. V princípe ide o to, že v období tesne pred splnom všetko lepšie rastie, a lepšie sa uchytia aj presadzované stromy.
Predtým sme vykopali jamy na novom mieste, aby sme sa tým nezdržiavali pri samotnom presádzaní. V určený deň sme vyrazili ráno do starej záhrady vybavení rýľom aj štychárom, sekerkou aj akumulátorovou pílou na konáre (korene) a pustili sme sa do práce.
Okolo stromov som rýľom urobil kruh o priemere vyše metra, prerušil som presahujúce korienky a opatrne sme odstránili všetku zeminu z kruhu. Pomocou štychára sme išli do hĺbky aj odstránili pôdu medzi koreňmi a nakoniec sme strom vybrali zo zeme a položili na kopu hliny. Tu sme spomedzi koreňov opatrne odstránili všetku zeminu. Jednak preto, že pôda na novom mieste je oveľa kvalitnejšia, než v starej záhrade a prečo nechávať starú vyžitú zem pri koreňoch, keď pri sadení do novej zeme budeme používať nie len substrát, ale aj mykorízne huby a samozrejme aktivátor zakoreňovania, aby sme nič nenechali na náhodu. Ale hlavne, taký malý ovocný stromček je poriadne ťažký aj bez kopy starej hliny. A stromček treba preniesť minimálne pár metrov, kým ho naložíte na vlečku, ktorou ho prevážate, A na novom mieste ho tiež treba pár metrov niesť. Hlina to všetko len sťažuje.
Vykopaný stromček s koreňmi očistenými od zeminy sme položili na plastovú zakrývaciu plachtu a ňou sme ho preniesli na vlečku, kde sme stromček dôkladne upevnili, aby sa počas prevozu nekýval a neohrozoval ľudí ani autá. Po siedmych kilometroch sme opäť pomocou plachty a Motúčka dopravili strom k novej jame a zasadili.
Z ôsmych stromov vo veku tri až osem rokov sa nám uchytili v novej záhrade všetky, avšak najstaršia čerešňa po pol roku dostala glejotok a uschla. Dobré zakorenenie všetkých ovocných stromov sme podporili tým, že keď začali kvitnúť, všetky kvety sme z presadených stromov odstránili. Prišli sme síce o prvú úrodu, ale sila nešla do kvetov a plodov, ale do koreňov a samotných stromov.
Dnes už majú stromy za sebou celú sezónu a druhú jar po presadení opäť kvitnú. Sú vitálne a vďaka tomu, že sme ich previezli do záhrady, kde je oveľa lepšia pôda a tiež dostatok vlahy, majú prírastky, o akých sa nám v starej záhrade ani nesnívalo.
Ak plánujete sťahovať staršie ovocné stromky na iné miesto, tak smelo do toho. Môžete použiť rady a postupy ľudí, ktorí to možno študovali a učia, ale aj skúsenosti ľudí, ktorí to majú úspešne za sebou.
