Začali sme presun stromov

Po skončení jarných dažďov sme sa pustili do sťahovania ovocných stromov z malej starej záhrady do novej veľkej. Samozrejme s ohľadom na lunárny kalendár, aby sme zvolili termín s najlepšou šancou na opätovné zakorenenie a tiež s ohľadom na počasie, nerád by som to všetko robil v daždi s kapucňou na hlave a s mokrým kabátom na sebe. Na druhej strane nás dosť tlačil termín dokončenia, všetko sme chceli mať hotové skôr, než sa puky na stromoch rozvinú. A museli sme myslieť aj na to, koľko toho fyzicky zvládneme vykonať. Zdá sa, že minimálne začiatok sme zvládli na jednotku.

Presádzať trojročné stromy je trochu riziko. Nemusia dobre zniesť presadenie a nemusia sa na novom mieste ujať. S týmto rizikom sme do presťahovania stromov išli, pretože sme nemali v úmysle niekomu našu záhradu len tak nechať v záhradkárskej osade a nikto ju nechcel od nás kúpiť. V podstate sme mali dve možnosti. Nechať ovocné stromy a kríky v starej záhrade a do novej si všetky dreviny opäť kúpiť. Alebo sa pokúsiť všetko mladé presťahovať. Ak sa ujmú, skvelé, vieme aké odrody sú to, ak sa neujmú, nič horšie sa nestane, ako len to, že o stromy prídeme, tak isto ako keby sme ich nechali v starej záhradke.

Nejaký naznačený záujem o záhradku aj bol, ale keď sme si zrátali, koľko nás budú stáť nové stromy, koľko doprava niektorých z nich z Čiech (lebo na Slovensku sa stále nepredávajú a tie, ktoré áno, o dosť drahšie), koľko stojí dlažba, nádrž na vodu, materiál do skalky a ostatné, prišli sme k sume, ktorá sa nepáčila záujemcom. A uznajte, nechať plne funkčnú permakultúrnu záhradu niekomu len tak, za facku? To ju radšej necháme prázdnu a „svoje“ rastliny si zoberieme so sebou, do lepšieho. Navyše, predajom záhrady na komplet by sme prišli o celú tohoročnú úrodu ovocia, zeleniny aj hrozna. A to tiež nie je zadarmo. Jediné plus predaja by bolo, že už do nej nemusíme tento rok chodiť.

Tak sme sa nakoniec rozhodli časť stromkov a kríkov presadiť, ak sa ujmú, bude na nich ovocie v novej záhrade už tento rok, a časť nechať s minimom starostlivosti v záhradke starej, aspoň trochu ovocia na priamy konzum aj sušenie si z nej ešte užijeme. Vybrali sme stromy, ktoré budú presťahované, naplánovali v novej záhrade ich umiestnenie spolu s tými, ktoré ešte len kúpime a do plánu výsadby zapísali aj poradie sťahovania. Podľa toho som potom v záhrade vykopával jamy, pretože som tušil, že všetky jamy nevykopem do začiatku presunu prvých stromov.

Keď prišiel dátum prvého transportu, mal som vykopané štyri jamy. Ráno som zapojil vlečku za osobné auto a vydali sme sa do záhradky, vyzbrojení antikorovým rýľom FloraBest aj oceľovým štychárom a odhodlaním aspoň tri stromy dnes presťahovať. Čerešňa Techlovan, najstarší a najväčší strom v pláne sťahovania, bola na rade ako prvá. Chcel som zistiť, ako dlho nám bude trvať vyslobodiť jej korene zo zeme a súčasne som chcel byť pri sile na tom najväčšom strome, pretože ak by sme nejak strácali energiu, s menšími stromami si poradíme aj bez straty psychickej vôle do kopania.

Čerešňu sme nakoniec zo zeme dostali za pomoci záhradkárskej píly na odrezanie koreňov, malá Kordia aj Melitopolski išli zo zeme podstatne ľahšie, veď sú to mladé stromky. Všetky tri sme naložili na vlečku, ukotvili gurtňami a vydali sa na krátku opatrnú cestu.

V novej záhrade sme sadenie stromov začali opäť tým najväčším. Stromy sme preniesli k vykopaným jamám, okolo koreňov priateľka nasypala zakoreňovač a rohovinu, na to išiel kúpený záhradnícky substrát a na vrch lepšia časť z pôvodne vykopanej zeminy. Na záver, ako sa patrí, sme stromky poliali vodou z vedľajšej vykopanej jamy, kde zostala po nedávnych dažďoch. Lepšie, ako ju nosiť sto metrov zo studne do kopca.

Ale tým presádzanie neskončilo. Na druhý deň priateľka upravila bezprostredné okolie stromčekov „do úsmevu“. Nový sad je totiž vo svahu a dole pri dome sa hromadí celkom dosť vody. Rozhodli sme sa uprednostniť zníženie jej prítoku až dole pred nákladným odvodňovaním dvora. A pomôcť v tomto úsilí majú aj ovocné stromy.

Na vrchnej strane do svahu je pred stromčekom jama, rigol, ktorý má zachytiť stekajúcu vodu a priviesť ju ku koreňom stromu. Zvyšky hliny a trávnaté drny na spodnej strane majú zabrániť odtekaniu vody od stromu. Stromy budú spotrebovávať vodu a súčasne v staršom veku pri väčšej korune zaistia jej zvýšený odpar. Okrem toho nebudeme musieť stromy polievať 😉 Stromy sú v sade v niekoľkých líniách, ale nie pod sebou, skôr do šachovnice, s rešpektovaním ich budúcej veľkosti tak, aby si koruny vzájomne nezavadzali a netienili.

V starej záhradke po stromoch ostanú len jamy. Aspoň si nový majiteľ bude môcť založiť záhradu podľa svojich predstáv. Tak ako my na novom pozemku, kde okrem trávy nerastie nič, ak nerátam jednu starú jabloň. A možno do tých jám nový záhradník nahádže materiál z dvoch nemeckých kôp, aspoň tak konečne dostane náš sused odpoveď na svoju otázku, kedy zlikvidujeme tú kopu 😉